Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Samuel Moyn v knihe „Posledná utópia“ tvrdí, že koncepcia ľudských práv je novým fenoménom, ktorý vznikol v 70. rokoch 20. storočia, a dáva ju do kontrastu s historickými príbehmi, ktoré siahajú až k skorším revolúciám a filozofickým myšlienkam. Hoci kniha predstavuje odvážny, obrazoborecký pohľad a vyvoláva kritické otázky o účinnosti súčasných hnutí za ľudské práva, čelí aj kritike za možné odmietanie cenných historických súvislostí.
Výhody:Kniha predstavuje ostrú, inovatívnu tézu, ktorá prehodnocuje dejiny ľudských práv tým, že situuje ich vznik do 70. rokov 20. storočia. Vyzdvihuje sa pre jej prenikavú analýzu, prístupnosť a schopnosť spochybňovať zavedené naratívy. Recenzenti ju vyzdvihujú ako cenný zdroj informácií na pochopenie sociálnych zmien a vývoja obhajoby ľudských práv.
Nevýhody:Niektorí čitatelia považujú Moynovo písanie za zložité a náročné na pochopenie. Kritika sa tiež týka tendencie knihy prehliadať predchádzajúci historický vývoj, ktorý prispel k hnutiu za ľudské práva, čo môže oslabiť jej argumentáciu. Okrem toho niektorí recenzenti vyjadrujú sklamanie zo vznešeného štýlu písania a vnímaného odtrhnutia od praktickej reality práva a práv.
(na základe 14 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Last Utopia: Human Rights in History
Obsah knihy:
Ľudské práva predstavujú víziu medzinárodnej spravodlivosti, ktorá je drahá miliónom dnešných idealistov. Samotný koncept, na ktorom je toto hnutie založené, sa však stal známym len pred niekoľkými desaťročiami, keď zásadne zmenil naše nádeje na zlepšenie ľudskosti. V tejto priekopníckej knihe Samuel Moyn vyzdvihuje túto mimoriadnu premenu do centra pozornosti a pýta sa, čo odhaľuje o problematickej súčasnosti a neistej budúcnosti tohto ideálu.
Pre niektorých ľudské práva siahajú až k úsvitu západnej civilizácie, do obdobia americkej a francúzskej revolúcie alebo do obdobia po druhej svetovej vojne, keď bola vypracovaná Všeobecná deklarácia ľudských práv. Posledná utópia, ktorá sa vracia k týmto epizódam v dramatickej prehliadke morálnych dejín ľudstva, ukazuje, že práve v desaťročí po roku 1968 začali mať ľudské práva pre široké spoločenstvá ľudí zmysel ako správna vec spravodlivosti. V celej východnej a západnej Európe, ako aj v Spojených štátoch a Latinskej Amerike sa ľudské práva vykryštalizovali v priebehu niekoľkých krátkych rokov, keď ich sociálny aktivizmus a politická rétorika presunuli z chodieb OSN do popredia svetového diania.
Moyn tvrdí, že práve na troskách predchádzajúcich politických utópií dosiahli ľudské práva súčasný význam. Morálka individuálnych práv nahradila pošpinené politické sny revolučného komunizmu a nacionalizmu, keď sa medzinárodné právo stalo alternatívou ľudového boja a krvavého násilia. Keď však ideál ľudských práv vstupuje do súperiacich politických programov, vyžaduje si väčšiu ostražitosť a kontrolu než v čase, keď sa stal heslom našich nádejí.
