Pandorina nádej: Eseje o realite vedeckých štúdií

Recenzie čitateľov

Práce Bruna Latoura v „Esejách o nádeji“ a súvisiacich dielach vyvolali zmiešané ohlasy, pričom čitatelia oceňujú jeho postrehy o filozofii vedy a zároveň kritizujú hutnosť a zložitosť jeho štýlu. Jeho argumenty o realite a vede u mnohých rezonujú, niektorí ich však považujú za zbytočne spletité, čo vedie k frustrácii čitateľov, ktorí uprednostňujú jasnosť.

⬤ Poskytuje hlboký pohľad na vedu a vzťah človeka k svetu.
⬤ Podnecuje kritické myslenie a oceňovanie reality pred klamstvami.
⬤ Ponúka úctivý dialóg medzi vedou a sociálnou teóriou, ktorý oslovuje široké publikum.
⬤ Napísaný osviežujúcim rozprávačským štýlom s jemným vtipom, ktorý niektorých čitateľov zaujme.

⬤ Písanie sa často opisuje ako hutné a príliš zdobené, čo niektorým čitateľom sťažuje zapojenie sa.
⬤ Niektorí recenzenti majú pocit, že kniha by mohla byť podstatne kratšia bez toho, aby stratila význam.
⬤ Niekoľko kritikov vyjadruje obavy z Latourovho chápania vedy a naznačuje, že jeho znalosti môžu byť povrchné.
⬤ Viacerí majú pocit, že ide skôr o kompiláciu predchádzajúcich myšlienok, než o predstavenie nového obsahu.

(na základe 9 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Pandora's Hope: Essays on the Reality of Science Studies

Obsah knihy:

Jeden priateľ vedec sa Bruna Latoura spýtal na rovinu: „Veríš v realitu? „ Zaskočený touto zvláštnou otázkou, Latour ponúka svoju dôkladnú odpoveď v knihe Pandorina nádej. Je to pozoruhodný argument pre praktické chápanie reality vedy.

Latour, ktorého Richard Rorty označil za nového „b te noire uctievačov vedy“, nám v tejto knihe ponúka svoju filozoficky najinformovanejšiu knihu od čias Science in Action. Prostredníctvom prípadových štúdií vedcov v Amazónii analyzujúcich pôdu a v Pasteurovom laboratóriu skúmajúcich fermentáciu kyseliny mliečnej nám ukazuje nespočetné kroky, ktorými sa udalosti v materiálnom svete transformujú na predmety vedeckého poznania. Na mnohých príkladoch zo sveta techniky vidíme, ako sa materiálny a ľudský svet v tomto procese spájajú a vzájomne premieňajú.

Latour sa pýta, prečo sa vôbec objavila myšlienka nezávislej reality, oslobodenej od ľudskej interakcie? Jeho odpoveď na túto otázku, odkazujúca na diskusie medzi Mocou a Právom, o ktorých rozpráva Platón, poukazuje na skutočnú stávku v takzvaných vedeckých vojnách: zmätenú podriadenosť obyčajných ľudí pred bojujúcimi silami uchádzačov o konečnú pravdu.