Hodnotenie:
Recenzie na knihu E. M. Forstera Najdlhšia cesta odrážajú rôzne názory a vyzdvihujú komplexné témy, filozofickú hĺbku a sociálnu kritiku knihy, pričom kritizujú jej tempo a príťažlivosť postáv.
Výhody:Dobre napísaná próza, pútavé a podnetné témy, bohaté skúmanie osobných a spoločenských problémov a pôsobivá štylistická kvalita. Mnohí recenzenti oceňujú Forsterovu schopnosť riešiť zložité filozofické otázky a spoločenskú satiru.
Nevýhody:Príbeh môže byť komplikovaný a neprehľadný, čo má za následok, že niektorí čitatelia majú problém ho sledovať. Postavy sú často vnímané ako nesympatické a tempo sa môže zdať pomalé alebo nudné. Niektoré vydania trpia zlým formátovaním, čo sťažuje čítanie, a celková pochmúrnosť prostredia a tém môže byť skľučujúca.
(na základe 38 čitateľských recenzií)
The Longest Journey
Najdlhšia cesta je bildungsromán od E. M. Forstera, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1907. Je to druhý zo šiestich Forsterových publikovaných románov, nasledujúci po románe Where Angels Fear to Tread (1905) a predchádzajúci románom A Room with a View (1908) a Howards End (1910). Bol to Forsterov najobľúbenejší román spomedzi jeho vlastných románov.
Forster načrtol voľnú zápletku v júli 1904 po stretnutí s pastierom počas prechádzky vo Wiltshire. Prvú polovicu roka 1906 strávil prácou na románe. Po návrate zo zahraničia do Weybridge v októbri 1906 Forster pracoval na jeho dokončení.
Z kritického hľadiska je Najdlhšia cesta najpolarizovanejším Forsterovým románom. Román bol dobre hodnotený, ale pri prvom vydaní mal neuspokojivé predaje; najčastejšie sa považuje za menej významné dielo v porovnaní s Forsterovými neskoršími románmi. Ešte za Forsterovho života však došlo k prehodnoteniu kvality románu, pričom literárny kritik Lionel Trilling ho označil za "... možno najbrilantnejšie, najdramatickejšie a najvášnivejšie z jeho diel". Podľa Margaret Drabbleovej štruktúra aj nezvyčajne vysoký počet úmrtí, ktoré sa vyskytnú v neskoršej časti knihy, mátajú Forsterových fanúšikov. Gilbert Adair napísal, že najväčšou slabinou pre čitateľov je jeho "neúprosná intelektuálnosť, sublimácia, ba priam potláčanie významu erotiky v ľudských vzťahoch" a "... nie vždy zámerná primitívnosť jeho postáv", ktorá podľa neho tvorí dojemnú kvalitu. (wikipedia.org)
