Hodnotenie:
Z recenzií používateľov vyplýva, že „Najdlhšia cesta“ od E. M. Forstera je dobre napísaná, ale čitateľský pôžitok z nej sa líši. Príbeh je zložitý a podnetný, skúma hlboké témy osobného zlyhania a filozofických diskusií. Mnohí čitatelia ho však v porovnaní s inými Forsterovými románmi považujú za menej pútavý, kritizujú jeho spletitý príbeh a nesympatické postavy. Problémy s formátovaním v niektorých vydaniach, najmä pre Kindle, výrazne znehodnotili zážitok z čítania.
Výhody:Dobre napísaný, podnetný, komplexný príbeh, hlboké témy o osobnom zlyhaní a sebapoznaní. Forsterov štýl niektorých čitateľov zaujme.
Nevýhody:Menej vzrušujúce ako iné Forsterove diela, spletité a ťažko sledovateľné, postavy sú často nesympatické. Problémy s formátovaním v niektorých vydaniach spôsobujú, že sa text nedá čítať.
(na základe 38 čitateľských recenzií)
The Longest Journey
Najdlhšia cesta je bildungsromán od E. M. Forstera, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1907. Je to druhý zo šiestich Forsterových publikovaných románov, nasledujúci po románe Where Angels Fear to Tread (1905) a predchádzajúci románom A Room with a View (1908) a Howards End (1910). Bol to Forsterov najobľúbenejší román spomedzi jeho vlastných románov.
Forster načrtol voľnú zápletku v júli 1904 po stretnutí s pastierom počas prechádzky vo Wiltshire. Prvú polovicu roka 1906 strávil prácou na románe. Po návrate zo zahraničia do Weybridge v októbri 1906 Forster pracoval na jeho dokončení.
Z kritického hľadiska je Najdlhšia cesta najpolarizovanejším Forsterovým románom. Román bol dobre hodnotený, ale pri prvom vydaní mal neuspokojivé predaje; najčastejšie sa považuje za menej významné dielo v porovnaní s Forsterovými neskoršími románmi. Ešte za Forsterovho života však došlo k prehodnoteniu kvality románu, pričom literárny kritik Lionel Trilling ho označil za "... možno najbrilantnejšie, najdramatickejšie a najvášnivejšie z jeho diel". Podľa Margaret Drabbleovej štruktúra aj nezvyčajne vysoký počet úmrtí, ktoré sa vyskytnú v neskoršej časti knihy, mátajú Forsterových fanúšikov. Gilbert Adair napísal, že najväčšou slabinou pre čitateľov je jeho "neúprosná intelektuálnosť, sublimácia, ba priam potláčanie významu erotiky v ľudských vzťahoch" a "... nie vždy zámerná primitívnosť jeho postáv", ktorá podľa neho tvorí dojemnú kvalitu. (wikipedia.org)