Hodnotenie:
Román E. M. Forstera „Najdlhšia cesta“ je zložitý a podnetný román, ktorý prostredníctvom života hlavnej postavy Rickieho Elliota skúma témy osobného zlyhania, spoločenských očakávaní a ľudského údelu. Hoci je kniha dobre napísaná a hlboká, bola kritizovaná pre svoj spletitý štýl, nesympatické postavy a náročnú štruktúru rozprávania, vďaka čomu je menej prístupná ako niektoré iné Forsterove diela.
Výhody:Dobre napísaný a komplexný román, prenikavé skúmanie osobných a spoločenských tém, pútavé filozofické debaty, silný vývoj postáv pre vnútorné boje hlavného hrdinu a momenty dramatického odhalenia.
Nevýhody:Nepatrí medzi Forsterove najlepšie diela, spletité rozprávanie a štylistické rozhodnutia môžu byť ťažké na sledovanie, postavy môžu byť nesympatické, problémy s formátovaním v niektorých vydaniach a chýba mu pútavosť niektorých iných Forsterových románov.
(na základe 38 čitateľských recenzií)
The Longest Journey
Edward Morgan Forster OM CH (1. januára 1879 - 7. júna 1970) bol anglický spisovateľ, poviedkar, esejista a libretista. Mnohé z jeho románov sa zaoberali triednymi rozdielmi a pokrytectvom, napríklad A Room with a View (1908), Howards End (1910) a A Passage to India (1924). Posledný z nich mu priniesol najväčší úspech. V 16 rokoch bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru.
Forsterov prvý román Where Angels Fear to Tread (Kde sa anjeli boja šliapať) označili recenzenti za "ohromujúci" a "brilantne originálny". Manchesterský Guardian (predchodca denníka The Guardian) si všimol "pretrvávajúcu žilu cynizmu, ktorá dokáže odpudzovať", hoci "cynizmus nie je hlboko zakorenený". Román je označený za "špinavú komédiu, ktorá nečakane a so skutočnou dramatickou silou vyvrcholí v grotesknú tragédiu". Lionel Trilling o tomto prvom románe poznamenal, že je to "ucelené a zrelé dielo, ktorému dominuje svieža a veliteľská inteligencia".
Ďalšie knihy boli pri vydaní prijaté podobne. Denník Manchester Guardian komentoval knihu Howards End ako "vysoko kvalitný román napísaný, zdá sa, s ženskou brilantnosťou vnímania... vtipný a prenikavý". V eseji Davida Cecila v časopise Poets and Storytellers (1949) sa Forster opisuje ako "pulzujúci inteligenciou a citlivosťou", ale zaoberajúci sa predovšetkým originálnou morálnou víziou: "Rozpráva príbeh tak dobre ako nikto, kto kedy žil".
Záujem USA o Forstera a jeho ocenenie podnietil Lionel Trilling svojou knihou E. M. Forster: ktorý ho označil za "jediného žijúceho spisovateľa, ktorého možno čítať znova a znova a ktorý mi po každom čítaní dáva to, čo nám po prvých dňoch čítania románu dáva len málo spisovateľov, pocit, že sme sa niečo naučili". (Trilling 1943)
Kritika jeho diel zahŕňala pripomienky k nepravdepodobným párom postáv, ktoré sa zosobášia alebo zasnúbia, a k nedostatočne realistickému zobrazeniu sexuálnej príťažlivosti. (wikipedia.org)
