Na obranu filozofie: Klasická múdrosť čelí moderným výzvam

Recenzie čitateľov

Josef Pieper v knihe Na obranu filozofie obhajuje význam filozofie pre pochopenie konečných otázok života a stavia ju do kontrastu s moderným myslením zameraným na technológie. Zdôrazňuje, že hoci sú veda a technika cenné, nedokážu odpovedať na základné otázky týkajúce sa etiky, spravodlivosti a ľudskej existencie. Kniha slúži ako úvod do filozofického skúmania a podporuje tvrdenie, že filozofické myslenie je nevyhnutné pre civilizovaný život. Zároveň kritizuje moderné filozofické trendy a obhajuje kontemplatívny prístup starých ľudí.

Kniha je oceňovaná za účinné sprostredkovanie významu filozofického myslenia v súčasnej spoločnosti. Čitatelia oceňujú jej zrozumiteľnosť, komplexné argumenty a to, že slúži ako odrazový mostík do Pieperovej filozofie. Vnímajú ju ako prínosnú na pochopenie zložitých otázok a posilnenie diskurzu, ktorý má korene v klasickej múdrosti.

Niektorí recenzenti mali pocit, že kniha nie je tým, čo očakávali, pričom jeden z nich ju označil skôr za „zmätenú, blúdiacu apológiu filozofie“ než za sústredený text o argumentácii. Medzi menšie výhrady patrí nedostatok historického kontextu, pokiaľ ide o vznik vedy a filozofie, a návrhy, že Pieper mohol uviesť viac odkazov na významných filozofov a ich prínos.

(na základe 9 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

In Defense of Philosophy: Classical Wisdom Stands Up to Modern Challenges

Obsah knihy:

Táto kniha je stretnutím veľkého moderného filozofa, ktorý bráni klasickú filozofiu proti armáde vyzývateľov samotného pojmu filozofie v klasickom ponímaní. Je napísaná v duchu scholastických disputácií na stredovekých univerzitách, z ktorých vznikli veľké Summy: vzájomné hľadanie pravdy, filozofické laboratórium, dôkladné zisťovanie každej námietky.

Takáto objektivita je v súčasnej filozofii žalostne zriedkavá. V snahe bojovať proti modernému nepochopeniu výziev voči klasickému poňatiu filozofie nám Pieper ukazuje jedinečnú a jedinečne hodnotnú vec, akou je filozofia v ponímaní svojich majstrov: Sokrates, Platón, Aristoteles, Augustín a predovšetkým Akvinský.

Na tejto ceste rozhadzuje klenoty poznania, ako napríklad: umenie a náboženstvo ako obhajcovia filozofie; vzťah medzi filozofiou a vedou; filozofia ako videnie a hovorenie; filozofia ako zakorenená v meditácii a láskyplnej kontemplácii. Pieper zdôrazňuje, že filozofia je niečo, čo robia všetci ľudia, a mali by byť o to lepší, že to robia.