Mustafa Kemal Atatrk a Turecká republika: Turecká republika a Turecká republika: Dejiny rozpadu Osmanskej ríše a založenia nového štátu

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.

Pôvodný názov:

Mustafa Kemal Atatrk and the Republic of Turkey: The History of the Ottoman Empire's Collapse and the Establishment of a New State

Obsah knihy:

*Vrátane obrázkov.

*Obsahuje bibliografiu pre ďalšie čítanie.

"V ľudskom živote nájdete hráčov náboženstva dovtedy, kým sa poznanie a znalosť náboženstva neočistí od všetkých povier a nebude očistené a zdokonalené osvietením skutočnej vedy." - Mustafa Kemal Atat rk.

Dlhá agónia "chorého muža Európy", výraz, ktorý použil ruský cár na zobrazenie upadajúcej Osmanskej ríše, mohla ľudí takmer zaslepiť pred jej neuveriteľnou mocou a históriou. Osmanská ríša, ktorá si zachovala zmiešané dedičstvo, pochádzajúce z jej geografickej polohy vyrastajúcej nad popolom Byzantskej ríše aj z tradície zdedenej z moslimských výbojov, pretrvala viac ako šesť storočí. Jej vojaci bojovali, umierali a dobývali krajiny na troch rôznych kontinentoch, čo z nej urobilo jednu z mála stabilných multietnických ríš v histórii a pravdepodobne jednu z posledných. Je teda do istej miery nevyhnutné, že história jej úpadku je v centre zložitých geopolitických sporov, ako aj sektárskeho napätia, ktoré je stále kľúčom k pochopeniu Blízkeho východu, severnej Afriky a Balkánu.

Napriek tomu Osmanská ríša prežila ďalších viac ako 200 rokov a v poslednom storočí svojho života sa snažila reformovať svoju armádu, správu a hospodárstvo, až nakoniec zanikla. Roky pred definitívnym zánikom ríše viedol tanzimát ("reorganizácia"), obdobie zmetkových reforiem, okrem iného k významným zmenám vo vojenskom aparáte krajiny, čo určite vysvetľuje počiatočné úspechy, ktoré Osmanská ríša dokázala dosiahnuť voči svojim súperom. Podobne aj vypracovanie novej ústavy (Kan n-u es s, základného zákona) v roku 1876, napriek tomu, že ju sultán Abdul Hamid II. len o dva roky neskôr odstrelil, ako aj jej oživenie hnutím "mladých Turkov" v roku 1908, poukazuje na pochopenie osmanských elít, že je potrebná zmena, a na ich presvedčenie, že takáto zmena je možná.

Pád Osmanskej ríše vytvoril politickú a geostrategickú scénu nového Blízkeho východu. V roku 1920, dva roky po skončení vojny, už región zažíval rastúcu nestabilitu. Narastali problémy a trendy, ktoré budú región sužovať až dodnes. Dňa 4. apríla vypukli v Jeruzaleme arabské nepokoje, ktoré podnecovalo rastúce nepriateľstvo voči sionistickému hnutiu. Britská pasivita mala presvedčiť jedného zo židovských vodcov, Vladimíra Jabotinského (budúceho zakladateľa izraelskej pravice), o strategickej nevyhnutnosti silnej židovskej armády ako jadra budúceho štátu.

Len o dva týždne neskôr v Turecku Veľké národné zhromaždenie v Ankare stanovilo základy tureckého štátu a otvorilo cestu k niekoľkoročným reformám. V Iraku na juhu vypuklo šiitské povstanie, keďže miestni obyvatelia požadovali vytvorenie islamského štátu. Britský kompromis spočíval v dosadení Fajsala, syna Šarífa Husajna a sunitu, na trón. Jeho otec sa medzitým zaplietol do konfliktu s miestnym kmeňom Ibn Saud, ktorý sa snažil vytvoriť nové kráľovstvo na Arabskom polostrove.

Dlhodobý úpadok "chorého muža Európy" podporil vznik nacionalistických a ideologických hnutí, ktoré sú dodnes kľúčové pre akékoľvek chápanie Blízkeho východu. O zlučiteľnosti islamského náboženstva a kultúry so západnými reformami sa prvýkrát diskutovalo v rámci Osmanskej ríše a dodnes sa o nich diskutuje. Abdul Hamídov panislamizmus, hoci jeho výsledky v tom čase zostali obmedzené, stále rezonuje v moslimskom svete a stále ho možno považovať za životaschopného konkurenta rôznych nacionalistických snáh v regióne.

Táto kniha skúma, ako sa ríša zrútila a bola nahradená moderným Tureckom. Spolu s obrázkami dôležitých osôb a udalostí sa dozviete o Atat rku a vzniku Turecka ako nikdy predtým.