Kultúra nezištnosti: Rudolf Steiner, piate evanjelium a čas extrémov

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 13 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Culture of Selflessness: Rudolf Steiner, the Fifth Gospel, and the Time of Extremes

Obsah knihy:

Ľudia budú musieť vymeniť ducha jednoduchého myslenia za ducha priameho videnia, priameho súcitu a spoločnej skúsenosti s Kristom, ktorý je duchovne živý a kráča po boku všetkých ľudských duší.

"Najprv sa musíme stať nesebeckými. To je úloha dnešnej kultúry pre budúcnosť. Ľudstvo sa musí stať čoraz viac nesebeckým; v tom spočíva budúcnosť správnych morálnych životných skutkov, budúcnosť všetkých skutkov lásky, ktoré sa môžu uskutočniť prostredníctvom pozemského ľudstva." --Rudolf Steiner ("Priblíženie k tajomstvu Golgoty", s. 67, 119)

V prednáške osem týždňov pred vypuknutím prvej svetovej vojny Rudolf Steiner, vedomý si nadchádzajúceho vývoja, vymyslel slovné spojenie "kultúra nezištnosti", aby opísal kultúru, ktorá sa bude rozvíjať v budúcnosti. Ďalekosiahle sociálne dôsledky jeho predovšetkým kristologických prednášok o piatom evanjeliu, ktoré predniesol v rokoch 1913/14 za rovnakých politických okolností, boli cudzie mnohým Steinerovým súčasným poslucháčom, ktorí zväčša nepochopili jeho dramatické príbehy čerpané z piateho evanjelia (alebo toto evanjelium samotné) ako "zdroj útechy" pre budúcnosť alebo (ako o nich povedal Rudolf Steiner) ako "potrebné" pre budúcu prácu.

Následné katastrofy dvadsiateho a začiatku dvadsiateho prvého storočia nás však upozornili na Steinerove hlavné témy a obsahy z rokov 1913/14. Hovoril o duchovnom rozvoji a sebazáchove tvárou v tvár veľkému utrpeniu; o skutočnej účasti na nešťastí druhých; a o nadobudnutí "pravej nezištnosti", ktorá plne zohľadňuje ľudské "ja".

V 30. rokoch 20. storočia, počas národnosocialistickej vlády násilia, sa niekoľko žiakov Rudolfa Steinera vydalo touto cestou morálneho odporu a všeobjímajúceho terapeutického pôsobenia. Jeden z príkladov je opísaný v druhej kapitole tohto zväzku. Mnohé ďalšie osudy sú menej známe; v súčasnosti ich už nemožno úplne zachrániť pred zabudnutím. Patrí k nim veľké životné dielo Márie Krehbielovej-Darmstadterovej, antropozofky židovského pôvodu, ktorá bola zavraždená v Osvienčime v januári 1943. Avšak v súčasnosti aj v budúcnosti, vo svete, ktorý musí nájsť humánne spôsoby, ako znášať pokračujúce katastrofy obrovských rozmerov, zostáva úloha, ktorú opísal Rudolf Steiner, aktuálna vo všetkých kultúrach a vo všetkých častiach sveta. "Zem pokrýva jedno veľké spoločenstvo. Jeho meno je utrpenie a sila.".

Táto kniha je prekladom knihy Kultúra nezištnosti. Rudolf Steiner, piate evanjelium a vek extrémov (Verlag am Goetheanum, Dornach, 2006).