Hodnotenie:
Kniha predstavuje premyslené skúmanie priesečníkov medzi vedou a náboženstvom cez optiku védskej filozofie. Mnohí recenzenti ocenili nové perspektívy a logické argumenty, ktoré kniha poskytuje, ale niektorí mali pocit, že si vyžaduje predchádzajúce znalosti filozofie a môže sa stať príliš duchovnou.
Výhody:⬤ Ponúka originálny pohľad na diskusiu o vede a náboženstve, najmä z védskej perspektívy.
⬤ Zaujme čitateľov logickým vyjadrením a premyslenými argumentmi.
⬤ Podnecuje nové spôsoby uvažovania o vedomí, slobodnej vôli a povahe reality.
⬤ Môže zlepšiť pochopenie súvisiacich textov, ako je Bhagavadgíta.
⬤ Prístupný pre tých, ktorí majú technické alebo logické myslenie, napriek určitej filozofickej hĺbke.
⬤ Niektorí čitatelia ju považovali za príliš duchovnú alebo zložitú bez dostatočného vysvetlenia pre začiatočníkov.
⬤ Vyžaduje si určité základné vedomosti z filozofie alebo védskeho myslenia, aby ste plne docenili argumenty.
⬤ Niektorí mali pocit, že jej chýba pútavé rozprávanie a že sa vo veľkej miere spolieha na terminológiu a pojmy.
(na základe 12 čitateľských recenzií)
Is the Apple Really Red?: 10 Essays on Science and Religion
Čo ak je hmota iná, ako ju opisuje veda?
Stret ideológií medzi vedou a náboženstvom je podľa tejto knihy založený na nesprávnom chápaní hmoty, ktorá nie je spojená s vedomím, a na nesprávnom chápaní Boha, ktorý nie je spojený s hmotou, priestorom a časom. Predstavy o duši, morálke, Bohu a posmrtnom živote môžu byť aj vedecké, ale v novej vede, ktorá skúma významy namiesto predmetov.
Táto kniha, informovaná védskou filozofiou, je štruktúrovaná do 10 krátkych esejí:
Je jablko naozaj červené? poskytuje prehľad védskeho pohľadu na hmotu, ktorá je opísaná ako symboly významu, a nie ako bezvýznamné veci. Rozoberá sa vzťah medzi týmto poňatím hmoty a problémami realizmu a empirizmu vo vede.
Je slobodná vôľa ilúziou?" argumentuje proti materialistickej interpretácii Libetovho experimentu, podľa ktorej je slobodná vôľa ilúziou. Autor rozoberá védsky pohľad na slobodnú vôľu a ukazuje, ako je v súlade s Libetovým vlastným záverom o jeho experimente.
Evolution-Mind over Matter kritizuje molekulárnu teóriu evolúcie a ukazuje, že v ekosystéme nemôže žiadna živá bytosť individuálne zmutovať na iný druh; tieto mutácie by ekosystém zvrátil. V eseji sa tvrdí, že evolúciu treba vysvetliť kolektívnymi zmenami ekosystému ako celku.
Inteligentný dizajn a védska filozofia hovorí o tom, že teoretici ID odvodzujú zložitosť v prírode od Božieho zámeru, čo však nepomáha pri formulovaní vedeckých teórií. Čo ak existujú hlbšie vlastnosti hmoty vyplývajúce z existencie mysle a dizajn je vlastnosťou mysle, nie Božím činom?
V článku Impersonalism, Voidism and Science sa hovorí o tom, že impersonalistické a voidistické predstavy o náboženstve považujú formu alebo informáciu v prírode skôr za náhodu než za základnú vlastnosť reality. Esej rozoberá, ako myšlienka formy vedie k novej vede, ale táto veda môže byť založená len na personalistickej predstave o náboženstve.
Prečo je existencia Boha vedeckou otázkou prijíma argument Richarda Dawkinsa o neexistencii Boha, ale ukazuje, že jeho záver (že Boh neexistuje) je chybný, pretože existencia Boha predpokladá iný pohľad na hmotu, než aký prevláda v súčasnej vede. Esej rozoberá problémy neúplnosti vo vede a spája ich s novým pohľadom na hmotu, ktorý môže nielen zmeniť vedu, ale aj naznačiť existenciu Boha.
Časopriestor a Boh spája védske poňatie Boha s novým pohľadom na časopriestor. Esej ukazuje, ako je Boh zároveň oddelený a spojený s hmotným svetom a našou skúsenosťou s ním. Védy opisujú vesmír ako stvorený štyrmi podobami Boha a esej ich spája s vytvorením sémantického vesmíru.
Sú védy polyteistické?" Are the Vedas Polytheistic? sa pokúša vyvrátiť bežnú mylnú predstavu, že védske náboženstvo je polyteistické. V skutočnosti sú rôzne formy Boha vo védskej filozofii časťami jednej formy a sú vytvorené z jedinej formy, podobne ako môžu byť rôzne hrnce vytvorené z myšlienky hrncovitosti.
Veda a ritualizmus pojednáva o védskej vede o rituáloch a o tom, že je založená skôr na sémantickom než fyzikálnom poňatí hmoty. Problémy náboženskej obraznosti a symboliky súvisia s potrebou zaobchádzať s priestorom a časom ako s formami, a nie s beztvarosťou.
V knihe Porušujú zázraky vedecké zákony? sa rozoberá klasický konflikt medzi voľbou a determinizmom v prírode. Čo ak sú prírodné zákony zákonmi voľby a človek sa môže od týchto zákonov oslobodiť správnym konaním? Boh je už slobodný od zákonov a živé bytosti môžu byť tiež slobodné.
