Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.
The Internment of Japanese-Americans and German-Americans during World War II: The History and Legacy of the Federal Government's Most Controversial W
*Vrátane obrázkov.
*Obsahuje bibliografiu pre ďalšie čítanie.
Internácia japonských Američanov po útoku na Pearl Harbor je po otroctve druhou najtragickejšou a najžalostnejšou kapitolou amerických dejín. Zatiaľ čo nútené premiestnenie a internovanie japonských Američanov žijúcich na západnom pobreží počas druhej svetovej vojny je všeobecne známe - dokonca sa im vláda USA ospravedlnila a poskytla im odškodnenie -, nie je už tak známe, že v rokoch 1941 až 1948 bolo v táboroch roztrúsených po celých Spojených štátoch násilne internovaných aj približne 10 000 Američanov nemeckého pôvodu. Niektorí utečenci, ktorí utiekli z Nemecka v snahe uniknúť nacistickému prenasledovaniu, boli zhromaždení, internovaní a neskôr využití v programe výmeny väzňov medzi vládami Spojených štátov a Nemecka. Americká vláda tiež vynaložila veľké úsilie na zabezpečenie Nemcov žijúcich na území Latinskej Ameriky, o ktorých sa domnievala, že v prípade prekročenia južnej hranice Ameriky predstavujú reálnu hrozbu.
Napriek prevahe dôkazov potvrdzujúcich výskyt týchto udalostí ich vláda Spojených štátov po desaťročia vytrvalo popierala. Verejnosť zväčša nevedela, že k týmto zverstvám došlo, a nenašla sa takmer žiadna historická zmienka o nich. Winkler napríklad mylne tvrdil, že "Američania nemeckej národnosti, s ktorými ich spoluobčania počas prvej svetovej vojny zaobchádzali zle, boli teraz plnšie asimilovaní do amerického života a boli zväčša ponechaní na pokoji.".
Právnym precedensom pre internovanie nepriateľských cudzincov počas vojny bol zákon o nepriateľoch z roku 1798. Tento právny predpis umožňoval federálnej vláde zadržiavať nepriateľských cudzincov alebo "cudzincov nepriateľského pôvodu" po vyhlásení vojny alebo pri reálnej hrozbe invázie. Na príkaz prezidenta Franklina D. Roosevelta začal J. Edgar Hoover v roku 1939 realizovať "tajný päťročný plán na zostavenie zoznamu všetkých osôb, ktoré podľa neho predstavovali bezpečnostné riziko pre Spojené štáty". Roosevelt si bol veľmi dobre vedomý verejnej hystérie a paranoje v súvislosti s cudzincami nepriateľského pôvodu počas prvej svetovej vojny a snažil sa postupovať inak, keď sa blížila ďalšia potenciálna vojna. Neskôr v tom istom roku Hoover oznámil Kongresu, že už má pod dohľadom viac ako 10 000 000 osôb a zhromaždil dostatok údajov na to, aby mohol tieto osoby vystopovať a v prípade potreby zatknúť.
Aj keď určité obavy o bezpečnosť boli nepochybne legitímne, federálna vláda sa v snahe minimalizovať pravdepodobnosť opakovania histórie snažila zdržať etnicky orientovanej propagandy. Roosevelt nebol ochotný vystaviť americký ľud ďalšej ére lynčovania a rozsiahleho prenasledovania a okľukou, preventívna registrácia a prípadná internácia mohli byť jedným zo spôsobov, ako tomu zabrániť. Počas prvej svetovej vojny viedli protinemecké nálady k faktickému vykoreneniu kultúry celého národa, nehovoriac o stratách na životoch tých, ktorí mali etnické väzby na nepriateľa a prejavili čo i len najmenší náznak antipatriotizmu. O internáciu sa pokúšali už počas prvej svetovej vojny, ale v oveľa menšom rozsahu, než si Roosevelt predstavoval. Preto Rooseveltova administratíva paradoxne aktívne porušovala občianske práva osôb s nepriateľským cudzineckým pôvodom, aby zabránila tomu, že podobná hystéria zachváti národ druhýkrát, a nakoniec sa úradom nepodarilo preukázať, že niektorí zadržaní skutočne predstavovali riziko pre národnú bezpečnosť.
Internácia Američanov japonského a nemeckého pôvodu počas druhej svetovej vojny: História a dedičstvo najkontroverznejšej vojnovej politiky federálnej vlády skúma jednu z najtemnejších kapitol amerických dejín. Spolu s fotografiami dôležitých ľudí, miest a udalostí sa dozviete o rozhodnutí internovať Japoncov a Nemcov z Ameriky ako nikdy predtým.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)