Hellenizmus v Byzancii: Premeny gréckej identity a recepcia klasickej tradície

Recenzie čitateľov

Kniha Anthonyho Kaldellisa „Helenizmus v Byzancii“ predstavuje revolučný pohľad na byzantské štúdie, ktorý spochybňuje tradičné naratívy zdôrazňovaním rímskej identity Byzantíncov a ich kultúrnej angažovanosti v helenizme. Kaldellis tvrdí, že pojem „Byzantská ríša“ je nesprávne pomenovanie, a namiesto toho obhajuje pojem „Rumunsko“, ktorý by odrážal sebavnímanie byzantskej spoločnosti. Kniha skúma zložitú interakciu medzi ortodoxným kresťanstvom a helénskymi myšlienkami, pričom zdôrazňuje skôr kultúrne než čisto etnické chápanie helenizmu v priebehu byzantských dejín. Zatiaľ čo obsah je chválený za podrobný, pútavý a osviežujúci pohľad, niektoré recenzie kritizujú kvalitu brožovaného vydania.

⬤ Ponúka revolučný pohľad na byzantské štúdie tým, že zdôrazňuje rímsku identitu Byzantíncov.
⬤ Poskytuje podrobné rozprávanie o helenizme a jeho úlohe v byzantskej kultúre a identite.
⬤ Spochybňuje dlhoročné presvedčenia o byzantskej identite novými argumentmi.
⬤ Skúma bohatý vzťah medzi byzantskou spoločnosťou a klasickými helénskymi myšlienkami, nielen kresťanstvom.
⬤ Napísaný čitateľným a pútavým štýlom.

⬤ Papierové vydanie je zle spracované, s mnohými sťažnosťami na kvalitu tlače a orezané okraje.
⬤ Niektorí čitatelia môžu nesúhlasiť s predloženými argumentmi a dôrazom na rímsku identitu namiesto tradičnejšieho „byzantského“ rozprávania.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Hellenism in Byzantium: The Transformations of Greek Identity and the Reception of the Classical Tradition

Obsah knihy:

Tento text bol prvou systematickou štúdiou o tom, čo znamenalo byť „Grékom“ v neskorej antike a Byzancii, identitou, ktorá sa mohla stať národnou, náboženskou, filozofickou alebo kultúrnou.

Prostredníctvom pozorného čítania prameňov profesor Kaldellis skúma priestor, ktorý helenizmus zaberal v každom období; širšie diskusie, do ktorých bol zapojený; a historické príčiny jeho postupných premien. Prvá časť (100 400) ukazuje, ako romanizácia a kristianizácia viedli k opusteniu helenizmu ako národnej značky a k jeho obmedzeniu na negatívny náboženský zmysel a pozitívny, hoci zriedkavý, kultúrny zmysel.

Druhá časť (1000 - 1300) ukazuje, ako sa helenizmus v Byzancii oživil a prispel k rozvoju jej kultúry. Diskusia sa bližšie zaoberá recepciou klasickej tradície, ktorá bola dôvodom, prečo bol helenizmus v kresťanskej spoločnosti vždy žiaduci a nebezpečný, a predstavuje nový model chápania byzantskej civilizácie.“.