Ezopove bájky (Wisehouse Classics Edition)

Recenzie čitateľov

V recenziách sa vyzdvihuje nadčasovosť a morálne ponaučenie Ezopových bájok, ktoré sú oceňované pre svoju nostalgickú hodnotu a jednoduchosť čítania, čo sa osobitne prejavuje vo vydaní pre Kindle. Niektorí čitatelia však považujú znenie za komplikované pre deti a majú pocit, že nie všetky príbehy sú pútavé.

Pútavé morálne ponaučenia a ponaučenia, nostalgická hodnota, ľahké čítanie vo vydaní pre Kindle, klasika s dlhou históriou, vhodné pre všetky vekové kategórie, výborné na čítanie deťom.

Formulácie môžu byť pre deti mätúce, niektoré príbehy sa zdajú zastarané alebo nepútavé, vo verzii pre Kindle chýbajú ilustrácie a niektorí čitatelia ju nemusia považovať za zábavnú.

(na základe 62 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Aesop's Fables (Wisehouse Classics Edition)

Obsah knihy:

Ezopove bájky alebo AESOPIKA je zbierka bájok, ktoré sa pripisujú Ezopovi, otrokovi a rozprávačovi, ktorý pravdepodobne žil v starovekom Grécku v rokoch 620 až 560 pred Kristom. Príbehy spojené s Ezopovým menom majú rôzny pôvod a do modernej doby sa dostali z viacerých zdrojov. Naďalej sa reinterpretujú v rôznych slovných záznamoch a v populárnych aj umeleckých médiách.

Bájky boli najprv len rozprávané Ezopom a dlho sa odovzdávali neistým spôsobom ústnej tradície. Platón spomína, že Sokrates si vo väzení, kde čakal na návrat posvätnej lode z Delf, ktorý mal byť signálom jeho smrti, krátil čas tým, že niektoré z týchto bájok preložil do veršov, ale veršoval len tie, ktoré si pamätal. Prvú zbierku týchto bájok údajne vytvoril Demetrius Falereus, aténsky filozof okolo roku 300 pred n. l. Faedros, ktorý bol od narodenia alebo následným nešťastím otrokom a Augustus mu priznal pocty slobodného muža, napodobnil mnohé z týchto bájok v latinskom jambiku približne na začiatku kresťanskej éry. Aftonius, rétor z Antiochie, 315 n. l., napísal traktát o niektorých z týchto bájok a previedol ich do latinskej prózy. Tento preklad si zaslúži väčšiu pozornosť, pretože ilustruje zvyk, ktorý sa bežne používal v týchto aj neskorších časoch. Rétori a filozofi zvykli dávať Ezopove bájky ako cvičenie svojim učencom, pričom ich nielen vyzývali, aby diskutovali o morálke bájky, ale aj aby sa cvičili a zdokonaľovali v štýle a pravidlách gramatiky tým, že si sami vytvárali nové a rôzne verzie bájok.

Ausonius, priateľ cisára Valentiniána a posledný významný básnik v Západnej ríši, odovzdal niektoré z týchto bájok vo veršoch, ktoré do prózy preložil Julianus Titianus, súčasný spisovateľ bez veľkého mena. Avienus, takisto Ausoniov súčasník, niektoré z týchto bájok spracoval do latinských elegických textov, ktoré uvádza Nevelet (v knihe, o ktorej sa zmienime neskôr) a ktoré sú príležitostne pripojené k vydaniam Faidra. Uplynulo sedem storočí, kým sme našli ďalšiu zmienku o Ezopových bájkach...