Byť daný: Na ceste k fenomenológii danosti

Recenzie čitateľov

Recenzie vyzdvihujú hlbokú filozofickú angažovanosť knihy v oblasti komplexnosti a pojmu anentropických skúseností v ľudskom vedomí a naznačujú, že kniha je podnetná a významná svojím prínosom pre filozofiu. Existuje však určitá neistota, ako ju prijmú profesionálni filozofi, a problémy s doručením pri fyzickom nákupe knihy.

Kniha sa označuje za hlbokú a významnú pri skúmaní zložitosti skúsenosti a vedomia. Recenzenti sa domnievajú, že sa zaoberá originálnymi pojmami, ktoré spochybňujú tradičné filozofické paradigmy, najmä pri spracovaní tém, ako je láska a jedinečné spôsoby danosti.

Existuje skepsa, ako budú dielo vnímať profesionálni filozofi, keďže jeden z recenzentov vyjadril obavy z možného odmietnutia alebo ignorancie zo strany logikov a pozitivistov. Okrem toho sa vyskytli problémy s doručením knihy, hoci to sa týka skôr skúsenosti s kúpou než samotného obsahu.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Being Given: Toward a Phenomenology of Givenness

Obsah knihy:

Spolu s Husserlovými Ideami a Heideggerovým Bytím a časom patrí Bytie dané ku klasickým dielam fenomenológie dvadsiateho storočia. Prostredníctvom čítania Kanta, Husserla, Heideggera, Derridu a francúzskej fenomenológie dvadsiateho storočia (napr. Merleau-Pontyho, Levinasa a Henryho) sa púšťa do odvážneho a rozhodného prehodnotenia fenomenológie a jej možností. Kniha, ktorá je doteraz autorovou najoriginálnejšou prácou, posúva fenomenológiu k jej hraniciam v snahe nanovo definovať a obnoviť fenomenologický ideál, ktorý sa podľa autora nikdy nerealizoval v žiadnej z historických fenomenológií. Oproti Husserlovej redukcii na vedomie a Heideggerovej redukcii na Dasein autor navrhuje tretiu redukciu na danosť, v ktorej sa fenomény javia bezpodmienečne a ukazujú sa zo seba samých z vlastnej iniciatívy.

Kniha Byť daný je najjasnejšou a najsystematickejšou odpoveďou na otázky, ktoré jej autora zamestnávajú už viac ako dve desaťročia. Kniha formuluje silný súbor koncepcií, ktoré by mali vyprovokovať nový výskum vo filozofii, náboženstve a umení, ako aj na pomedzí týchto disciplín.

Medzi významné otázky, ktoré spracúva, patrí fenomenologická definícia fenoménu, nové vymedzenie daru v zmysle nie ekonómie, ale danosti, povaha nasýtených fenoménov a otázka "Kto prichádza po subjekte? " V celom svojom uvažovaní o týchto otázkach si autor starostlivo všíma ich význam pre čoraz populárnejšie oblasti religionistiky a filozofie náboženstva. Byť daný je preto nepostrádateľným čítaním pre každého, koho zaujíma otázka vzťahu medzi fenomenologickým a teologickým v Marionovej a vznikajúcej francúzskej fenomenológii.