Ani obete, ani kati: Etika nadradená vražde

Recenzie čitateľov

Kniha je zbierkou esejí Alberta Camusa, ktorá sa zaoberá hlbokými témami pacifizmu a ľudského stavu po druhej svetovej vojne. Čitatelia oceňujú jej jasnosť myšlienok a aktuálnosť naprieč časom, hoci existujú obavy z niektorých vydaní, v ktorých chýba pôvodný obsah.

Kniha ponúka súcitný pohľad na kritické otázky, nabáda k premýšľavému zmiereniu a je vnímaná ako transformačné čítanie. Camusovo posolstvo o prekonávaní strachu a nezmyselnosti vojny rezonuje u mnohých čitateľov. Kniha je opisovaná ako prenikavá a podnecujúca k zamysleniu.

Niektoré vydania knihy sú kritizované za to, že v nej chýbajú originálne obrázky a že má príliš veľa úvodného materiálu pred hlavnými esejami. Existujú varovania pred kúpou jednotlivých verzií, ktoré neobsahujú kľúčový obsah.

(na základe 8 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Neither Victims Nor Executioners: An Ethic Superior to Murder

Obsah knihy:

Opätovné vydanie Camusovej zásadnej eseje "Ani obete, ani kati" by sotva mohlo byť aktuálnejšie. V Iraku a Afganistane pokračuje ohavný pochod do zabudnutia.

Amerika ironicky obracia etiku, ktorú navrhuje Camus v názve svojej eseje. Americké dobrodružstvo, ktoré hrá úlohu všemocného kata, vytvára množstvo obetí. Nehľadá sa "tretia cesta".

Ak by sa totiž navrhla Camusova téza, vyvolala by len široko rozkročenú nevinnú aroganciu.

Kennedy a Klotz-Chamberlin zasvätili celý život "tretej ceste", ktorú Camus chválil. Ďakujeme našim mentorom za prezieravý, včasný úvod.

--Páter Daniel Berrigan, SJ Pacifisti nehľadajú utopické perspektívy ani nerealistické očakávania. Mnohí hovorili, že Južná Afrika sa nezmení. Ale zmenila sa.

Iní sa pozreli na Severné Írsko a, trvalo to roky, ale tiež sa zmenilo. Sovietsky zväz sa zmenil. Blízky východ sa zmení, ale nie prostredníctvom násilia alebo vraždenia.

Stále o sebe premýšľame v rámci hraníc, chránime sa pred inými, Európa svoje hranice zrušila a je im lepšie. Južná, Stredná a Severná Amerika by si mali vziať svoje hranice, rovnako ako ľudia na Blízkom východe....

Mali by sme budovať kultúru nenásilia prostredníctvom chápania ľudských práv bez ohľadu na rasu, náboženstvo a národnosť. -Mubarak Awad, zakladateľ organizácie Nonviolence International Ak spontánne schvaľujeme jadrový terorizmus, ak sa stávame apologétmi neobmedzeného používania otvorenej sily, myslíme ako komunisti, správame sa ako nacisti a sme na najlepšej ceste stať sa jedným alebo druhým. V takom prípade by sme sa mali radšej zmieriť s tým, že ničíme svoje vlastné kresťanské dedičstvo.

--Thomas Merto.