Development of Modality in First Language Acquisition
Táto kniha sa zaoberá vývinom modality z medzijazykovej perspektívy a metodologicky aj teoreticky úzko súvisí s dvoma predchádzajúcimi zväzkami o vývine slovesného a menného skloňovania pri osvojovaní si prvého jazyka (SOLA 21 a 30). Každý zo štrnástich príspevkov skúma raný vývin formy a funkcie výrazov deontickej a dynamickej agensovej modality alebo epistemickej a evidenčnej propozičnej modality v jednom zo štrnástich jazykov patriacich do rôznych morfologických typov a jazykových rodín (sedem indoeurópskych a sedem neindoeurópskych).
Analýzy sú založené najmä na longitudinálnych pozorovaniach detí v 2. a 3. roku života v konverzačnej interakcii s ich opatrovateľmi, väčšinou matkami.
Hlavnými riešenými otázkami sú vývoj direktív a modulácie informácií z hľadiska istoty a evidentnosti, pričom sa zohľadňujú aj rozvíjajúce sa sociálno-pragmatické a kognitívne zručnosti detí. Jedným z hlavných zistení je, že agentná a propozičná modalita sa môžu vyvíjať paralelne v závislosti od typologických charakteristík osvojeného jazyka.
Rozhodujúcim faktorom je, či sú pojmy propozičnej modality v jazyku gramatikalizované a obligatórne vyjadrené. Zistenia sa interpretujú v rámci nenativistických teoretických rámcov (teórie založené na použití, prirodzená morfológia).
