Episcopal Networks in Late Antiquity
Najnovšie štúdie o vývoji raného kresťanstva zdôrazňujú roztrieštenosť neskoro starovekého sveta, pričom venujú menej pozornosti charakteristickej črte kresťanstva tohto obdobia, ktorou je jeho vzájomná prepojenosť. K rozšíreniu kresťanstva v tomto období fragmentácie prispeli tak miestne, ako aj nadregionálne siete interakcií.
Tento zväzok skúma špecifický aspekt tejto vzájomnej prepojenosti v oblasti Stredomoria, pričom sa zameriava na formovanie a fungovanie biskupských sietí. Vzostup biskupa ako hlavnej autority viedol k nárastu komunikácie na diaľku medzi cirkevnými elitami pochádzajúcimi z rôznych geografických oblastí a patriacimi k odlišným cirkevným a teologickým tradíciám. Na miestnej úrovni sa od biskupov v ich úlohe učiteľov, obrancov viery, patrónov atď.
očakávala interakcia s jednotlivcami rôzneho sociálneho pôvodu, ktorí tvorili ich kongregácie, a so svetskými autoritami. V dôsledku toho tento zväzok skúma povahu a kvalitu rôznych typov biskupských vzťahov v neskorej antike v snahe pochopiť, ako sa vytvárali, kultivovali a využívali naprieč kultúrnymi, jazykovými, sociálnymi a geografickými hranicami.
