Introduction to Psychoanalysis: Introductory lectures on Psycho-Analysis: a set of lectures given by Sigmund Freud, the founder of psychoanalysis, in
Úvod do psychoanalýzy (1916-1917) Úvod do psychoanalýzy alebo Úvodné prednášky o psychoanalýze (nem. Vorlesungen zur Einf hrung in die Psychoanalyse) je súbor prednášok, ktoré Sigmund Freud, zakladateľ psychoanalýzy, predniesol v rokoch 1915-1917 (publikované 1916-1917). Týchto 28 prednášok ponúka základný prehľad jeho názorov na nevedomie, sny a teóriu neuróz v čase ich napísania, ako aj niektoré nové odborné materiály pre pokročilejšieho čitateľa. Prednášky sa stali najpopulárnejším a najprekladanejším jeho dielom. Niektoré postoje načrtnuté v Úvode do psychoanalýzy však Freud neskôr vo svojich neskorších prácach zmenil alebo prepracoval a v roku 1932 ponúkol ako doplnok druhý súbor siedmich prednášok očíslovaných od 29 do 35 - Nové úvodné prednášky o psychoanalýze (hoci tieto neboli nikdy čítané nahlas a vyznačovali sa iným, niekedy polemickejším štýlom podania. V trojdielnych Úvodných prednáškach sa Freudovi tým, že v prvej časti začal diskusiou o Freudových prešľapoch, v druhej prešiel k snom a až v tretej sa venoval neurózam, podarilo prezentovať svoje myšlienky ako pevne zakotvené v zdravom svete každodennej skúsenosti.
Freud plne využíval formu prednášky a dokázal viesť živú polemiku so svojimi poslucháčmi, pričom neustále zapájal čitateľa/poslucháča do diskusie, aby si osvojil jeho názory a vysporiadal sa s jeho prípadnými námietkami. Práca umožňuje čitateľovi oboznámenému s Freudovými koncepciami nanovo sledovať logiku jeho argumentov a sledovať jeho závery, podložené príkladmi zo života a z klinickej praxe. Freud však identifikoval aj prvky svojej teórie, ktoré si vyžadovali ďalšie rozpracovanie, a priniesol aj nový materiál, napríklad o symbolizme a prvotných fantáziách, pričom v poslednom prípade sa ujal myšlienkového prúdu, v ktorom bude pokračovať vo svojom prepracovanom diele Vlkolak. V nových úvodných prednáškach o snoch a úzkosti/inštinktívnom živote Freud jasne opísal svoje najnovšie myšlienky, zatiaľ čo v 31. prednáške aktualizoval úlohu Superega. Zväzok pomohli doplniť populárnejšie pojednania o okultizme, aplikáciách psychoanalýzy a jej štatúte ako vedy. HodnoteniaKarl Abraham považoval prednášky za elementárne v tom najlepšom zmysle slova, pretože prístupným spôsobom predstavili základné prvky psychoanalýzy. G. Stanley Hall v predslove k americkému prekladu z roku 1920 napísal: Tieto dvadsaťosem prednášok pre laikov sú elementárne a takmer konverzačné.
Freud s priam prekvapujúcou otvorenosťou opisuje ťažkosti a obmedzenia psychoanalýzy a zároveň opisuje jej hlavné metódy a výsledky tak, ako to dokáže len majster a pôvodca novej myšlienkovej školy. Tieto úvahy sú zároveň jednoduché a takmer dôverné a sledujú a sumarizujú výsledky tridsaťročného oddaného a starostlivého výskumu. Hoci nie sú vôbec kontroverzné, mimochodom vidíme v jasnejšom svetle rozdiely medzi majstrom a niektorými jeho významnými žiakmi. Samotný Freud sa o hotovom diele vyjadroval typicky sebaironicky, keď ho v súkromí označil za "hrubé dielo určené pre davy".
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)