Leonardo da Vinci: Spomienky na jeho detstvo

Recenzie čitateľov

Kniha predstavuje psychoanalytickú interpretáciu života a diela Leonarda da Vinciho optikou Sigmunda Freuda, pričom sa venuje témam zážitkov z detstva a ich vplyvu na sexuálnu identitu a tvorivého génia. Zatiaľ čo niektorí čitatelia považujú skúmanie za fascinujúce a jedinečný pohľad na da Vinciho, iní kritizujú špekulatívny charakter Freudových záverov a pochybnú presnosť jeho interpretácií.

Mnohí recenzenti oceňujú jedinečný a fascinujúci psychoanalytický pohľad na život a tvorbu Leonarda da Vinciho a vyzdvihujú knihu ako zaujímavé čítanie, ktoré nabáda k novým interpretáciám. Poznamenáva sa aj jej význam pre tých, ktorí sa zaujímajú o psychoanalýzu, umenie a biografické písanie.

Kritici knihu označujú za špekulatívnu, smiešnu a založenú na pochybných prekladoch, čo vedie k potenciálne nepodloženým záverom týkajúcim sa da Vinciho sexuálnej identity. Niektorí považujú Freudove interpretácie za príliš sebavedomé a nepodložené dostatočnými dôkazmi, čím sa kniha stáva menej dôveryhodnou pre serióznych čitateľov.

(na základe 11 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Leonardo da Vinci: A Memory of His Childhood

Obsah knihy:

Leonardo da Vinci, Spomienky na detstvo

Sigmund Freud Leonardo da Vinci a spomienka na jeho detstvo (nem. Eine Kindheitserinnerung des Leonardo da Vinci) je esej Sigmunda Freuda o Leonardovi da Vinci z roku 1910. Pozostáva z psychoanalytickej štúdie o Leonardovom živote na základe jeho obrazov. V Codex Atlanticus Leonardo rozpráva, že ho ako nemluvňa v postieľke napadol vták. Freud cituje túto pasáž takto: "V tomto prípade sa jedná o príbeh, ktorý sa odohráva v čase, keď bol dieťa na zemi: "Zdá sa, že už predtým bolo predurčené, aby som sa tak dôkladne zaoberal supom, pretože mi prichádza na um ako veľmi raná spomienka, keď som bol ešte v kolíske, že sa ku mne spustil sup, otvoril mi chvostom ústa a niekoľkokrát ma udrel chvostom o pery." Podľa Freuda išlo o detskú fantáziu založenú na spomienke na sanie matkinej bradavky. Svoje tvrdenie podložil tým, že egyptské hieroglyfy zobrazujú matku ako supa, pretože Egypťania verili, že neexistujú supí samci a že samice tohto druhu oplodňuje vietor. Na väčšine vyobrazení bolo materské božstvo so supou hlavou Egypťanmi stvárnené falickým spôsobom, jej telo, ktoré sa vyznačovalo ako ženské podľa pŕs, nieslo aj penis v stave erekcie.

Avšak preklad "Geier" (sup), ktorý Maria Herzfeldová použila pre "nibbio" v roku 1904 v prvom vydaní svojej knihy Leonardo da Vinci, der Denker, Forscher und Poet, nebol presne ten drak, ktorého mal Leonardo da Vinci na mysli: malý dravý vták podobný jastrabovi, bežný v oblasti Vinci, ktorý je občas mrchožrútom. Freuda to sklamalo, pretože, ako sa priznal Lou Andreasovi-Salomovi v liste z 9. februára 1919, považoval Leonardovu esej za "jedinú krásnu vec, ktorú som kedy napísal". Psychológ Erich Neumann sa v knihe Umenie a tvorivé nevedomie pokúsil túto teóriu napraviť začlenením draka. Ďalšia teória navrhnutá Freudom sa pokúša vysvetliť Leonardovu záľubu v zobrazovaní Panny Márie so svätou Annou na obraze Panna s dieťaťom a svätou Annou. Leonarda, ktorý bol nemanželský, spočiatku vychovávala jeho pokrvná matka, potom ho "adoptovala" manželka jeho otca Ser Piera. Myšlienka zobrazenia Božej Matky s vlastnou matkou bola preto Leonardovi mimoriadne blízka, pretože on sám mal v istom zmysle "dve matky". Stojí za povšimnutie, že v oboch verziách kompozície (maľba v Louvri a londýnska karikatúra) je ťažké rozoznať, či je svätá Anna o celú generáciu staršia ako Mária. Freud tiež poukazuje na to, že na obraze možno vidieť obrys supa.

Súvisí to s pôvodnou fantáziou o supovi v postieľke Leonarda da Vinciho.