Tractates on the Gospel of John, 55-111
Toto je štvrtý z piatich zväzkov prekladu Augustínových Traktátov o Jánovom evanjeliu od Johna W. Rettiga.
V Traktátoch Augustín postupne komentuje text evanjelia, pričom používa jednoduchý, ale presvedčivý rétorický štýl. S prenikavým pohľadom, ktorý z neho robí jednu zo slávnych osobností latinskej cirkvi, umocňuje ortodoxné doktrinálne a morálne ponaučenia, ktoré v nich možno vyčítať. Moderní bádatelia vo všeobecnosti pripúšťajú, že Traktáty 55 - 111 patria do osobitnej skupiny, o ktorej sa predpokladá, že vznikla medzi rokmi 414 a 420 po Kr.
Augustín v nich obratne používa posvätný text na obhajobu učenia nicejskej ortodoxie. Medzi pozoruhodnejšie teologické prvky, na ktoré sa čitateľ môže zamerať, patrí obhajoba toľko diskutovaného Filioque v traktáte 99.
Nechýba ani skúmanie paradoxov obsiahnutých vo Vtelení: vstup imanentného a transcendentného Boha Slova do dejín; ako sa toto Slovo spája s ľudskou prirodzenosťou; ako toto spojenie v osobe Krista nezamieňa ani nezmenšuje žiadnu z prirodzeností. Nemenej významné je Augustínovo skúmanie predurčenia, tajomstva vyvolených, lásky k Bohu ako ovocia kontemplácie, Eucharistie ako zdroja mučeníckej sily, božskej prirodzenosti a zdroja ďalších tém, ktoré zostávajú významné v diskusii o vývoji dogmy.
V týchto traktátoch Augustín komentuje samostatnú časť posvätného textu: Poslednú večeru a Ježišovu kňazskú modlitbu. Čitateľ je na konci ponechaný v stave bdenia so Spasiteľom nad jeho blížiacim sa umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním, o ktorých sa bude hovoriť v poslednom zväzku Traktátov.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)