Thebaid: Pieseň o Tébach

Recenzie čitateľov

Recenzie Joyceovho prekladu Statiovej Thebaid sa rôznia, chvália kvalitu prekladu a hĺbku komentárov, ale zároveň kritizujú problémy, ako sú preklepy a celkový dizajn obálky.

Preklad sa opisuje ako krásny, nenásilný a pútavý, zachytávajúci poetickú podstatu Statiusa a zároveň účinne sprostredkujúci emocionálne a násilné prvky príbehu. Mnohí recenzenti chvália rozsiahly komentár, slovník a referenčné materiály, ktoré sú súčasťou knihy, a považujú ich za mimoriadne cenné pre čitateľov. Kniha sa považuje za definitívne vydanie Thebaid, vďaka čomu je nevyhnutným čítaním pre nováčikov aj pre tých, ktorí text poznajú.

Viaceré recenzie poukazujú na to, že vydanie z roku 2008 trpí mnohými preklepmi, ktoré si vyžadujú redakčnú pozornosť. Niektorí čitatelia kritizujú výber prekladu a tvrdia, že sa odchyľuje od pôvodného latinského textu. Okrem toho sa negatívne vyjadrili k dizajnu obálky, pričom jeden recenzent ju označil za najhoršiu obálku vôbec a uviedol, že znižuje hodnotu a estetickú príťažlivosť knihy.

(na základe 9 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Thebaid: A Song of Thebes

Obsah knihy:

Thebaid, latinský epos v dvanástich knihách, ktorého autorom je Statius (asi 45 - 96 pred Kr.), prehodnocuje udalosti po Oidipovej abdikácii a zameriava sa na občiansku vojnu medzi bratmi Eteoklom, kráľom Téb, a Polynikom, ktorý prichádza na čele vojska z Argu, aby si nárokoval svoj podiel na kráľovskej moci. Báseň je dlhá - každá z dvanástich kníh obsahuje viac ako osemsto riadkov - a zložitá a využíva širokú škálu literárnych diel, gréckych aj latinských. Hoci ho cisár Domicián a jeho vláda teroru prísne obmedzili, Statius napriek tomu vytvoril meditáciu o autokratickej vláde, ktorá je dodnes politicky zaujímavá.

Báseň, ktorá bola populárna vo svojej dobe a obdivovaná v stredoveku a renesancii - najmä Dantom a Chaucerom - upadla do zabudnutia a pre čitateľov v angličtine bola prekladateľmi zle spracovaná. Statius skomponoval svoju báseň v daktylských hexametroch, ktoré boli v antike najvyššou veršovou formou. V jeho rukách je tento úctyhodný riadok pružný, schopný jemných dôrazov a dramatických zmien tempa; je to expresívny, citlivý prostriedok. V tomto novom a dlho očakávanom preklade poetka Jane Wilson Joyceová vo svojom anglickom preklade používa voľnú šesťtaktovú líniu, ktorá jej umožňuje odhaliť niečo z pôvodného rytmu a zo súhry štruktúry vety a veršového rámca.

Jasnosť Joyceovho prekladu zvýrazňuje vynikajúce veršovanie básne, dômyselné využívanie intertextuality a odvážne formálne experimenty a inovácie. Výstižný úvod a anotácie sprístupňujú tento epos študentom všetkých úrovní.