Spinozova etika

Recenzie čitateľov

Celkovo kniha predstavuje premyslené skúmanie Spinozovej etiky prostredníctvom prekladu George Eliotovej, obohatené o poučný úvod Clare Carlisleovej. Niektorí čitatelia však vyjadrujú nespokojnosť so zmenami vykonanými v pôvodnom Eliotovom preklade.

Úvod Clare Carlisleovej je vysoko hodnotený pre svoju hĺbku a vhľad do Spinozovej filozofie i Eliotových literárnych postupov. Samotný preklad je považovaný za jasný a krásny, sprístupňujúci zložité myšlienky. Kniha je tiež vo výbornom fyzickom stave, príjemnom pre čitateľov.

Niektorí čitatelia sú frustrovaní z pozmeneného vydania Eliotovho prekladu a upozorňujú, že zmeny môžu narušiť pôvodnú jasnosť a zámer. Existujú obavy, že nie všetky úpravy sú jasne uvedené, čo by mohlo čitateľov zavádzať.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Spinoza's Ethics

Obsah knihy:

autoritatívne vydanie elegantného prekladu Spinozovho najväčšieho filozofického diela od George Eliotovej

Marian Evansová dokončila preklad Etiky Benedikta de Spinozu v roku 1856, keď žila v Berlíne u filozofa a kritika Georgea Henryho Lewesa. Tento preklad sa mal stať prvým vydaním Spinozovho kontroverzného diela v angličtine, ale pre nezhody medzi Lewesom a vydavateľom zostal nevydaný. Ešte v tom istom roku sa Evansová začala venovať písaniu beletrie a v roku 1859 vydala svoj prvý román pod pseudonymom George Eliot. Toto nádherné vydanie sprístupňuje preklad Eliotovej Etiky dnešným čitateľom a zároveň sleduje Eliotovej hlbokú angažovanosť v Spinozovej tvorbe pred napísaním románov, ktoré ju preslávili ako jednu z najväčších spisovateliek anglickej literatúry, aj po nich.

Clare Carlisleová v úvode uvádza Etiku do kontextu 17. storočia a vysvetľuje jej kľúčové filozofické tvrdenia. Rozoberá intelektuálne formovanie George Eliotovej, jej záujem o Spinozu, okolnosti prekladu Etiky a vplyv Spinozových myšlienok na jej literárnu tvorbu. Carlisle ukazuje, ako Eliotová čerpala zo Spinozových radikálnych náhľadov na náboženstvo, etiku a ľudské emócie, a objasňuje prekvapivé príbuznosti medzi Spinozovou strohou filozofiou a bohatými fikčnými svetmi Eliotovej románov.

Toto autoritatívne vydanie dokazuje, prečo preklad Georgea Eliota zostáva jedným z najpresvedčivejších a filozoficky najbystrejších spracovaní Spinozovho latinského textu. Obsahuje poznámky, ktoré poukazujú na Eliotovej zmeny v rukopise a ktoré rozoberajú jej prekladateľské rozhodnutia spolu s novšími anglickými vydaniami.