Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Singing the French Revolution
Laura Masonová skúma premenlivé osudy spevu ako politického gesta, aby zdôraznila význam populárnej kultúry pre revolučnú politiku. Masonová tvrdí, že vedci preceňujú jednotnosť revolučnej politickej kultúry, a na základe piesňovej tvorby a speváckych praktík odhaľuje jej rozmanitú povahu.
Piesňové vystúpenia na parížskych uliciach, v divadlách a kluboch ukázali, ako populárna kultúra po roku 1789 nadobudla nový politický význam a stala sa jedným z najdôležitejších prostriedkov zapojenia sa do revolučnej diskusie. V priebehu 90. rokov 17.
storočia si francúzski občania uvedomovali význam hymien na propagáciu svojich interpretácií revolučných udalostí a na obhajobu svojich túžob po revolúcii. Mason tvrdí, že otvorením nových arén kultúrnych aktivít a zbúraním estetických hierarchií starého režimu umožnili revolucionári väčšiemu a nekonečne rozmanitejšiemu počtu obyvateľov zúčastňovať sa na kultúrnej produkcii a výmene.
Výsledný aktivizmus pomáha vysvetliť naliehavosť, s akou sa nasledujúce vlády snažili vnútiť heterogénnemu a mobilizovanému obyvateľstvu oficiálnu politickú kultúru. Po roku 1793 sa kultúra piesní postupne depolitizovala, pretože ľudové vrstvy sa stiahli z verejných arén, kultúra stredného prúdu sa obrátila k prísne zábavnej kultúre a oficiálna kultúra sa stala čoraz rigidnejšou.
Zároveň sa však vynašli spevácke postupy, ktoré sa stali základom pre nové, aktivistické spevácke postupy v nasledujúcom storočí. Odkazom revolúcie bolo podľa Masona to, že ľudový spev získal novú vážnosť a premenil sa z v podstate konzervatívneho prostriedku sťažovania sa na nástroj sociálneho a politického odporu.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)