Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha Stanleyho Fisha kritizuje pojem absolútnych princípov v argumentoch týkajúcich sa slobody prejavu, spravodlivosti a právnej teórie. Zatiaľ čo niektorí čitatelia považujú jeho myšlienky za podnetné a poučné, iní kritizujú jeho argumentáciu a tvrdia, že neuznáva hodnotu všeobecných zásad.
Výhody:Mnohí čitatelia konštatovali, že Fishove argumenty boli provokatívne a podnietili ich k prehodnoteniu svojich názorov. Písanie bolo opísané ako pútavé a intelektuálne prísne, úspešne vyzývajúce čitateľov ku kritickému uvažovaniu o spoločenských normách a pojmoch, ako je sloboda prejavu a cenzúra.
Nevýhody:Kritici poukazovali na to, že Fish často zachádza vo svojich argumentoch príliš ďaleko, čo vedie k rozporom a nejasnostiam. Niektorí považovali štýl písania za príliš akademický a zaťažený žargónom, čo sťažovalo porozumenie bežným čitateľom. Okrem toho existovali obavy, že jeho odmietanie všeobecných zásad by mohlo viesť k nežiaducim výsledkom v kontexte právnych a etických diskusií.
(na základe 9 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
There's No Such Thing as Free Speech: And It's a Good Thing, Too
Obsah knihy:
V dobe, keď sa väčšina diskusií vedie len o morálnych postojoch - tradičné rodinné hodnoty verzus kultúrna elita, sloboda prejavu verzus cenzúra - alebo o reflexívnom nadávaní - pojmy "liberálny" a "politicky korektný" používa pravica s rovnakým pohŕdaním ako ľavica pojmy "reakcionár" a "fašista" -, sa Stanley Fish zdá byť nepravdepodobným hromozvodom pre polemiku. Renomovaný vedec Milton, vedúci katedry angličtiny na Dukeovej univerzite, Fish sa prejavil ako brilantne originálny kritik kultúry vo všeobecnosti, chválený aj pranierovaný ako energický demaskovateľ ľavicových aj pravicových piet. Jeho poslaním nie je vyhrať kultúrne vojny, ktoré zamestnávajú pozornosť národa, ale skôr nanovo definovať podmienky boja.
V knihe There's No Such Thing as Free Speech si Fish berie na mušku ideologickú patovú situáciu, ktorá v 90. rokoch paralyzovala akademickú a politickú výmenu názorov. Vo svojich vtipných a prístupných rozboroch víriacich sporov o multikulturalizmus, afirmatívne akcie, revíziu kánonov, nenávistné prejavy a právnu reformu elegantne rozoberá nárok konzervatívcov na vlastníctvo nadčasových, transcendentných hodnôt (ktorých nadčasovosť sami pohodlne identifikovali), ako aj intelektuálne ľavicové ikony rovnosti, tolerancie a nediskriminácie. Tvrdí, že hoci sa konzervatívni ideológovia a liberálne stálice môžu vehementne rozchádzať v názore na to, čo je podstatné pre kultúru alebo pre učebné osnovy, obaja sa mylne domnievajú, že to, čo je podstatné, možno identifikovať oddelene od náhodných okolností (času a dejín), ktorým sa to podstatné rituálne protiví.
V prvej časti knihy, ktorá obsahuje päť esejí napísaných pre Fishove slávne debaty s Dineshom D'Souzom (autorom a bývalým politickým analytikom Reaganovho Bieleho domu), sa Fish venuje neokonzervatívnemu odporu. V úvode Fish píše: "Pojmy, ktoré sa k nám dostávajú s nálepkou 'apolitické' - 'spoločné hodnoty', 'spravodlivosť', 'zásluhy', 'farboslepo', 'sloboda slova', 'rozum' - sú v skutočnosti ideologicky nabitými konštrukciami jednoznačne politickej agendy. Neuvádzam to preto, aby som vzniesol obvinenie, ale preto, aby som zo sveta 'politika' odstránil osten obvinenia a nanovo ho definoval ako synonymum pre to, čo každý nevyhnutne robí." Fish tvrdí, že diskusia o politickej korektnosti je umelá, pretože jednoducho nie je možné, aby nejaká strana alebo jednotlivec zaujali pozíciu nad politikou alebo mimo nej. Pokiaľ ide o polemiku o revízii učebných osnov na vysokých školách, Fish tvrdí, že nejde o snahu trvať na tom, že zaradenie etnických a rodových štúdií nie je politickým rozhodnutím, ale "poukázať na to, že akékoľvek alternatívne učebné osnovy - povedzme strava výlučne zo západných alebo európskych textov - by neboli o nič menej politicky investované.".
V druhej časti Fish sleduje dôsledky svojich argumentov a prekvapivo odmieta optimistické tvrdenia intelektuálnej ľavice, že uvedomenie si historických koreňov našich presvedčení a predsudkov nám ako jednotlivcom alebo spoločnosti umožní uniknúť im alebo ich prekonať. Konkrétne sa obracia k hnutiu za reformu právnej vedy a trvá na tom, že sen o právnej kultúre, v ktorej sa nikoho hodnoty neznevažujú ani nevyhlasujú za periférne, sa nemôže naplniť o nič viac ako sen o koncepcii spravodlivosti, ktorá by zodpovedala predstavám každého o rovnosti a spravodlivosti, alebo o meradle zásluh, ktoré by bolo verné predstavám každého o hodnote a podstate. Podobne tvrdí, že pokusy o politizáciu štúdia literatúry sú v konečnom dôsledku scestné, pretože recharakterizácie literárnych diel nemajú absolútne žiadny vplyv na hlavný prúd politického života. Svoju kritiku akadémie uzatvára knihou "Neznesiteľná škaredosť volov", ktorá je nevšedným pohľadom na niektoré zo záhadnejších, ak nie priam masochistických charakteristík života v akademickom prostredí.
Prenikavá, nebojácna a brilantne vyargumentovaná kniha Nie je nič také ako sloboda prejavu zachytáva podstatu knihy Ryba. Je to povinné čítanie pre každého, komu záleží na výsledku amerických kultúrnych vojen.
