Rétorika reakcie: Prevratnosť, márnosť, ohrozenie

Recenzie čitateľov

Kniha Alberta Hirschmana „Rétorika reakcie“ je podnetnou a hlbokou analýzou konzervatívnych argumentov proti progresívnej politike v priebehu dejín. V knihe sú tieto argumenty rozdelené do troch hlavných téz: Zvrátenosť, márnosť a ohrozenie, čím poskytuje čitateľom rámec na pochopenie rétoriky sprevádzajúcej politickú diskusiu. Hoci je kniha chválená pre svoju zrozumiteľnosť a relevantnosť, čitatelia poznamenávajú, že ide o náročné čítanie, ktoré sa niekedy môže zdať opakované.

⬤ Výrazne informovaný a presvedčivý.
⬤ Ponúka neoceniteľný pohľad na konzervatívne argumenty proti progresívnym politikám.
⬤ Účinne kategorizuje argumenty do troch hlavných téz (zvrátenosť, márnosť, ohrozenie).
⬤ Podnetné a relevantné pre súčasný politický diskurz.
⬤ Pomáha pochopiť zákonitosti politickej rétoriky a napomáha kritickému mysleniu.
⬤ Považuje sa za klasiku politickej filozofie.

⬤ Nie je to ľahké čítanie; môže byť náročné a hutné.
⬤ Niektorým čitateľom sa zdá, že sa opakuje alebo že občas stráca pozornosť.
⬤ Priali by sme si, aby bolo viac podkladov týkajúcich sa progresívnych iniciatív, ktoré vyvolávajú reakčné reakcie.
⬤ Môže byť príliš pokročilá pre priemerných stredoškolákov bez ďalších súvislostí.

(na základe 20 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Rhetoric of Reaction: Perversity, Futility, Jeopardy

Obsah knihy:

Albert Hirschman s pútavým vtipom a jemnou iróniou mapuje rozptýlený a zradný svet reakčnej rétoriky, v ktorom konzervatívni verejní činitelia, myslitelia a polemisti už dvesto rokov argumentujú proti progresívnym programom a reformám.

Hirschman čerpá príklady z troch po sebe nasledujúcich vĺn reaktívneho myslenia, ktoré vznikli ako reakcia na liberálne myšlienky Francúzskej revolúcie a Deklarácie práv človeka, na demokratizáciu a snahu o všeobecné volebné právo v 19. storočí a na sociálny štát v našom storočí. V každom prípade identifikuje tri hlavné argumenty, ktoré sa vždy používajú: (1) téza o zvrátenosti, podľa ktorej akákoľvek činnosť zameraná na zlepšenie nejakej vlastnosti politického, sociálneho alebo hospodárskeho poriadku údajne vedie k presnému opaku toho, čo sa zamýšľalo; (2) téza o zbytočnosti, ktorá predpovedá, že pokusy o spoločenskú transformáciu neprinesú žiadne účinky - jednoducho nebudú schopné urobiť dieru do súčasného stavu; (3) téza o ohrození, podľa ktorej sú náklady na navrhovanú reformu neprijateľné, pretože ohrozia predchádzajúce ťažko dosiahnuté úspechy. Tieto tvrdenia ilustruje citovaním autorov naprieč storočiami od Alexisa de Tocquevilla po Georgea Stiglera, od Herberta Spencera po Jaya Forrestera, od Edmunda Burka po Charlesa Murraya. Nakoniec bleskovým obratom ukazuje, že pokrokári sú často schopní používať úzko súvisiace rétorické postoje, ktoré sú rovnako tendenčné ako ich reakčné náprotivky.

Pre tých, ktorí sa usilujú o skutočný dialóg, ktorý charakterizuje skutočne demokratickú spoločnosť, Hirschman poukazuje na to, že oba typy rétoriky fungujú v podstate ako pomôcky, ktoré majú znemožniť diskusiu. Jeho kniha tak predstavuje originálny príspevok k demokratickému mysleniu.

Rétorika reakcie je úžasnou príručkou pre všetky diskusie o verejných záležitostiach, sociálnom štáte a dejinách sociálneho, ekonomického a politického myslenia, či už ich vedú bežní občania alebo akademici.