Priepasť slobody/veky sveta (The Abyss of Freedom/Ages of the World)

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 7 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Abyss of Freedom/Ages of the World

Obsah knihy:

V poslednom desaťročí sa F. W. J. von Schelling stal jedným z kľúčových filozofov nemeckého idealizmu, ktorý po prvýkrát podkopal Kantovu filozofickú revolúciu, a tým otvoril cestu k životaschopnej kritike Hegela. Podľa názoru známeho filozofa Slavoja Žižka hlavné smery posthegelovského myslenia, od Kierkegaarda a Marxa až po Heideggera a dnešný dekonštruktivizmus, boli predznamenané v Schellingovej analýze Hegelovho idealizmu a v jeho potvrdení, že kontingenciu existencie nemožno redukovať na pomyselné sebaprostredkovanie. V knihe Priepasť slobody sa Žižek pokúša posunúť Schellingovo postavenie ešte ďalej, a to komentárom druhého návrhu Schellingovho diela Vek sveta, napísaného v roku 1813.

Žižek tvrdí, že Schellingove najhlbšie myšlienky sa nachádzajú v sérii troch po sebe nasledujúcich pokusov o formuláciu "vekov sveta/Weltalter", štádií sebarozvoja Absolútna. Z týchto troch verzií, tvrdí Žižek, je práve druhá najvýrečnejšia a definitívne obsiahla Schellingovo lyrické myslenie. Sústreďuje sa na problém, ako musí samotné Absolútno (Boh), aby sa stalo aktuálnym, aby mohlo účinne existovať, uskutočniť radikálne kontingentný krok nadobudnutia hmotnej, telesnej existencie. Táto verzia, ktorá doteraz nebola v slovenčine nikdy dostupná, konečne sprístupňuje jeden z kľúčových textov modernej filozofie, text, o ktorom sa dnes vo filozofických kruhoch vedú rozsiahle diskusie.

Priepasť slobody je Žižekovým vlastným čítaním Schellinga na základe lacanovskej psychoanalytickej teórie. Zameriava sa na predstavu, že Lacanova teória - ktorá tvrdí, že symbolický vesmír vznikol z predsymbolických pudov - je predznamenaná Schellingovou myšlienkou logosu ako zrodeného z víru prvotných pudov alebo z toho, čo "v Bohu ešte nie je Boh". Pre Žižka je toto spojenie monumentálne a ukazuje, že Schellingove myšlienky silne predznamenávajú postmodernú "dekonštrukciu" logocentrizmu.

Slavoj Žižek nie je filozof, ktorý sa snaží dobývať objekty, ale radikálny hlas, ktorý verí, že filozofia nie je ničím, ak nie je stelesnená, ničím, ak je len abstraktná. Podľa neho pravá filozofia vždy hovorí o niečom, a nie o ničom. Pre tých, ktorých zaujíma genéza súčasného myslenia a osud rozumu v našom "veku úzkosti", bude toto spojenie textov nielen filozoficky relevantné, ale aj životne dôležité.

Slavoj Žižek je autorom kníh Vznešený predmet ideológie, Tarrying with the Negative: Kant, Hegel a kritika ideológie a najnovšie The Indivisible Remainder: An Essay on Schelling and Related Matters (Esej o Schellingovi a súvisiacich otázkach). V súčasnosti pôsobí ako vedúci vedecký pracovník na Inštitúte spoločenských vied Univerzity v Ľubľane. Judith Norman je docentkou filozofie na Trinity University v San Antoniu v Texase.