Hodnotenie:
Kniha Kateriny Clarkovej skúma umelecké a kultúrne dejiny Petrohradu od predrevolučného obdobia až po Stalinov nástup. Rozoberá, ako sa umelci spočiatku hlásili k boľševizmu, ale neskôr sa stali nástrojmi stalinizmu, pričom poukazuje na ich spoluúčasť na režime. Hoci je téma fascinujúca, akademický jazyk knihy môže byť strnulý a hutný, čo si vyžaduje silný záujem o ruské dejiny, aby ste ju plne ocenili.
Výhody:⬤ Zaujímavá téma
⬤ dôkladný výskum
⬤ poskytuje diferencovaný pohľad na úlohy umelcov počas boľševickej revolúcie
⬤ dôležitý pre študentov a záujemcov o sovietske dejiny.
⬤ Strnulý a náročný akademický jazyk
⬤ nemusí byť ľahko prístupný pre bežných čitateľov
⬤ náročný pre tých, ktorí nemajú prehľad v ruských dejinách.
(na základe 4 čitateľských recenzií)
Petersburg: Crucible of Cultural Revolution
Jedno z najtvorivejších období ruskej kultúry a najživšie obdobie revolúcie sa prekrývalo v osudových rokoch 1913-1931. V tomto období sa strana aj petrohradskí intelektuáli usilovali premeniť zaostalé Rusko na takú vyspelú krajinu, ktorá by žiarila ako maják pre zvyšok sveta.
Konečným výsledkom však bola stalinská kultúra 30. rokov 20. storočia s jej neslávnymi čistkami.
V tejto novej knihe sa Katerina Clarková nepokúša vysvetliť takúto decentralizáciu skúmaním širokej politickej scény. Skôr sleduje snahu intelektuálov v týchto rokoch stelesniť revolúciu, čo vrhá nové svetlo na formovanie stalinizmu.
Táto revizionistická práca sa vyrovnáva s mnohými existujúcimi kultúrnymi dejinami tým, že odoláva pokušeniu štruktúrovať svoj príbeh ako ságu o utláčateľskom režime verzus blahosklonní intelektuáli. Clark sa naopak zameriava na zložité vyjednávanie medzi mimoriadnym prostredím revolúcie, utopickým úsilím politikov aj intelektuálov, miestnym kultúrnym systémom a tým širším prostredím, arénou súčasnej európskej a americkej kultúry.
Autor pritom poskytuje prípadovú štúdiu ekológie kultúrnej revolúcie, nazeranú cez prizmu Petrohradu, ktorý bol v predvečer revolúcie jedným z kultúrnych hlavných miest Európy. Petrohrad je dnes v národnej predstavivosti moderného Ruska symbolom westernizácie a radikálnej zmeny.
