Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.
The Eye of History: When Images Take Positions
Skúmanie interakcie estetiky a politiky vo "fotoepigramoch" Bertolta Brechta.
Bertolt Brecht v rokoch 1938 až 1955 vytváral obrazové a textové montáže, pričom svoj pracovný denník ( Arbeitsjournal ) a svoj svojrázny obrazový atlas War Primer (Vojnový prameň) napĺňal vojnovými fotografiami vystrihnutými z časopisov a pridával k nim vlastné epigramatické komentáre. Georges Didi-Huberman v tejto knihe skúma interakciu politiky a estetiky v týchto výtvoroch a vysvetľuje, ako sa stali prostriedkom, ktorým Brecht, potulný básnik v exile, "zaujal stanovisko" k nacistickej vojne v Európe. Kniha Oko dejín, ilustrovaná stránkami z časopisu Arbeitsjournal a Vojnovej prvotiny a kontextuálnymi obrázkami vrátane plagátov s básňami Raoula Hausmanna a kresieb Waltera Benjamina, ponúka nový pohľad na dôležité, ale málo známe Brechtove diela.
Didi-Hubermanová ukazuje, že Brecht zaujímal postoje bez toho, aby sa postavil na jednu zo strán; využíval tieto montáže na spochybňovanie názorov tlače a navrhoval iné čítanie, aby ponúkol štylistickú a politickú odpoveď na nevyhnutnú viditeľnosť historických udalostí, ktorú umožnilo fotografické médium. Brechtove montáže narúšajú a skúmajú túto viditeľnosť tým, že konfrontujú zobrazenia vojny nájdené v časopisoch s jeho vlastnými epigramami - „dokumentárnou lyrikou“, ktorá rozoberá a premieta moderné dejiny. Montáže vytvárali zmysluplný neporiadok, odhaľovali pravdu tým, že ju dezorganizovali - proces, ktorý Didi-Huberman nazýva „dialektikou monterov“. Tieto diela sú príkladom „očí histórie“ - keď videnie môže zároveň prehlbovať a kritizovať historické poznanie. Montáže sú podľa Didi-Hubermana Brechtovými najbenjamínovskejšími dielami.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)