Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 8 hlasoch.
Bark
Dojímavé úvahy známeho francúzskeho mysliteľa v podobe slov a fotografií o jeho návšteve Auschwitzu-Birkenau.
Georges Didi-Huberman počas návštevy Auschwitz-Birkenau odtrháva tri kusy kôry z brezy na okraji miesta. Pri pohľade na tieto kúsky po návrate domov ich vníma ako listy, povodeň, cestu, čas, pamäť, telo. Kôra slúži ako odrazový mostík k Didi-Hubermanovým meditáciám o jeho návšteve, ktoré sú zaznamenané v tejto voľnej, poetickej a silnej knihe. Kôra je osobnou výpoveďou, ktorá sa neopiera o teoretický aparát vedy, ale o Didi-Hubermanovu vlastnú históriu, pamäť a poznanie.
Text pokračuje ako séria úvah, ktoré sprevádzajú Didi-Hubermanove fotografie z návštevy. Fotografie nemajú byť umením - Didi-Huberman priznáva, že „fotografoval prakticky všetko bez toho, aby sa pozeral“ -, ale napriek tomu sa k nemu približujú. Didi-Huberman nám hovorí, že jeho starí rodičia zomreli v Osvienčime, ale jeho výpoveď je viac univerzálna ako biografická. Keď prechádza z miesta na miesto, všíma si, že v nemčine sú brezy birken; Birkenau označuje lúku, na ktorej brezy rastú. Didi-Huberman vidí a fotografuje „zrekonštruovanú“ popravnú stenu; podlahy krematória, zabudnutých svedkov zabíjania; a brezy, krásne, ale aj pripomínajúce väzenské mreže. Pri fotografovaní si spomína na slávne fotografie, ktoré v roku 1944 urobil člen Sonderkommanda, jedinú fotografickú dokumentáciu táborapredtým, ako ju Nemci zničili v nádeji, že ukryjú dôkazy svojich zločinov. Didi-Huberman si všimne „bizarné rozmnoženie bielych kvetov presne na mieste kremačných jám“. Mŕtvi nie sú zosnulí.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)