Recenzie čitateľov
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.
Obsah knihy:
Poézia. Z francúzštiny preložil Jonathan Larson. Pri príležitosti 50. výročia vydania má vydavateľstvo The Song Cave tú česť vydať prvý anglický preklad diela Francisa Pongeho NIKDY NEZABUDNEME. Údajne ide o knihu napísanú na počesť samotného ročného obdobia a kolobehu času, po jej prvom vydaní v Paríži v máji 1968 však tieto zápisky nadobudli v tomto kontexte väčší metaforický význam a zaoberali sa potrebou nových začiatkov a revolúcie.
Apríl nie je vždy najkrutejší mesiac. V týchto zatúlaných zápisoch zo začiatku apríla 1950 Ponge ponúka novodobú verziu Stravinského "Sacre du printemps" alebo "Spring and All" Williama Carlosa Williamsa - jarné stvárnenie všetkých vzkriesených energií prichádzajúcej jari, ako sme ich zažili na vlastnej koži na farme "La Fleurie" v južnom Francúzsku. Keď bol Pongeho vidiecky pastorálny text následne publikovaný v Tel Que v máji 1968, teda o osemnásť rokov neskôr, získal špecifickú mestskú históriu a utopickosť, jeho lukrétistická "Nioque", čiže gnóza, sa teraz prihovára gnómickým revolučným heslám barikád na ľavom brehu: "Buďte realisti, žiadajte nemožné", "Pod dlažbou pláž". Jonathanovi Larsonovi sa v jeho starostlivej práci s Pongeom podarilo zachytiť to, čo je na jeho poézii najprozaickejšie - jej prudký komunizmus všednosti, jej naliehanie, že brať časť vecí znamená brať slová v ich najetymologickejšej každodennosti. --Richard Sieburth.
Tento prekvapivo svieži a potrebný dokument Francisa Pongeho z 50. rokov 20. storočia sa k nám dostáva prostredníctvom až príliš zriedkavého poetického rekonštrukčného diela. Jonathan Larson, ktorý chápe, že každý básnik vytvára jazyk nanovo, našiel poetiku vhodnú pre príležitosť Pongeho vlastnej básnickej logiky V tomto stvárnení nám - ako čitateľom - Larsonova absolútna starostlivosť a pozornosť venovaná slabičnej váhe a miere, syntaxi a dĺžke každého odvíjajúceho sa riadku umožňuje vstúpiť do drámy novovzniknutého textu, inými slovami, objaviť novú báseň v jej samotnom vzniku. Nič z toho však nie je na úkor presnosti alebo podriadenia si originálu v rukách toho, kto ovláda imperiálny jazyk. To nie je v dnešnej dobe nijaký výnimočný výkon a vďaka Larsonovmu vynikajúcemu sluchu sa nám opäť dostáva do popredia dojemnosť a naliehavosť Pongeho vlastnej chvíle. --Ammiel Alcalay.
