Mikuláš Kuzán postavil do centra svojho spisu postavu laika (idiota), ktorý ako protiklad univerzitne vzdelaného filozofa predstavuje jednoduchého nevzdelaného človeka, a teda skutočnú múdrosť, ktorá zodpovedá ľudskému duchu a jeho potenciálu. Namiesto spoliehania sa na knižné poznatky a autority sa sústreďuje na vlastné filozofovanie, ktoré sa neustále nanovo pýta na pravdu.
Laik stelesňuje Cusanovu filozofiu osobitným spôsobom: základné antropologické, epistemologické a metafyzické ustanovenia Cusana sú tu spojené v jednej forme. Vychádzajúc z poznania, že ľudské poznanie môže byť vždy len predpokladané, ide o správny kritický vzťah k vlastným poznávacím možnostiam.
Pomocou postavy laika Cusanus objasňuje, že to v žiadnom prípade nevedie k epistemologickému skepticizmu, ktorý považuje možnosť istého poznania od začiatku za nedosiahnuteľnú, a teda všetky snahy o poznanie za zbytočné, ale že to skôr vyjadruje nekonečný a dynamický potenciál človeka neustále sa približovať k pravde. V dejinách epistemológie pred Kantom tak Der Laie ber den Geist zohráva zásadnú úlohu.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)