Menander bol kľúčovou postavou starogréckej literatúry, ktorá je známa najmä vďaka svojmu hlbokému vplyvu na žáner Novej komédie. Menander, ktorý žil v rokoch 342 až 290 pred n. l., vo svojich dielach brilantne spájal vtip, humor a spoločenské komentáre, pričom zachytával podstatu každodenného aténskeho života. Napriek tomu, že sa mnohé z jeho hier stratili, tých niekoľko, ktoré sa zachovali, ako napríklad „Dyskolos“ (Grouch), svedčí o jeho výnimočnom talente pre vývoj postáv a bystré postrehy o ľudskej povahe.
Menandrov vplyv na literatúru presahuje hranice jeho rodného Grécka. Jeho vplyv možno vysledovať v rímskej ére, pričom dramatici ako Plautus a Terencius vo veľkej miere čerpali z jeho tém a štruktúr. Táto medzikultúrna odozva zdôrazňuje Menandrovu univerzálnu príťažlivosť a nadčasovosť jeho komediálneho génia.
Je zaujímavé, že Menandrovo dielo bolo v stredoveku pomerne neznáme a znovu sa dostalo do popredia až v renesancii, keď učenci začali prekladať a nanovo študovať grécke texty. Toto oživenie znovu predstavilo svetu Menandrov ostrý, ale ľudský satirický štýl a upevnilo jeho miesto v literárnom kánone.
Ďalším fascinujúcim aspektom Menandrovho odkazu je spôsob, akým jeho postavy a zápletky prenikli do moderného rozprávania. Prvky jeho komédií možno vidieť v súčasných sitkomoch a romantických komédiách, kde skúšky a trápenia lásky a vzťahov naďalej zabávajú a rezonujú s divákmi. Okrem toho Menandrovo zručné používanie každodenného jazyka a situácií robí jeho dielo pozoruhodne prístupným napriek storočiam, ktoré delia jeho dobu od našej.
Menandrov príspevok k žánru novej komédie nielenže pomohol formovať západnú literatúru, ale zároveň nastavil zrkadlo vtedajšej spoločnosti a s humorom a empatiou odrážal jej hodnoty, normy a zvláštnosti. Táto jedinečná zmes zábavy a nadhľadu zaručuje, že Menandrove diela sú stále aktuálne a cenené vedcami, čitateľmi aj divákmi.