Hodnotenie:
Kniha „Mefistofeles: Russella je oceňovaná za rozsiahly výskum a pútavý štýl písania, ktorý sa zameriava na vývoj vnímania diabla od renesancie po modernú éru. Niektorí čitatelia však autora kritizujú za jeho údajnú zaujatosť voči niektorým kresťanským denomináciám a súčasnému satanizmu a tiež upozorňujú na problémy s opakovaním obsahu a fyzickým stavom výtlačkov.
Výhody:⬤ Rozsiahly výskum a podrobné skúmanie histórie a mýtov obklopujúcich diabla.
⬤ Pútavý a prístupný štýl písania.
⬤ Podnetný pohľad na úlohu diabla v rôznych kultúrnych a náboženských kontextoch.
⬤ Kniha slúži ako dobrý zdroj informácií pre tých, ktorí sa zaujímajú o náboženstvo a dejiny literatúry.
⬤ Vnímaná zaujatosť voči protestantizmu a súčasnému satanizmu, ktorá vedie k subjektívnym interpretáciám.
⬤ Niektorí čitatelia považovali obsah za opakujúci sa, najmä v celej sérii.
⬤ Problémy s fyzickým stavom niektorých výtlačkov, pričom boli zaznamenané zvýraznenia a značky.
⬤ Kniha nemusí byť ideálna pre začiatočníkov, pretože by ich mohla zavádzať.
(na základe 14 čitateľských recenzií)
Mephistopheles
Mefistofeles je štvrtý a záverečný zväzok kritikou oceňovaných dejín konceptu diabla. Séria predstavuje najkomplexnejšiu historickú štúdiu, aká bola kedy vypracovaná o postave, ktorá sa nazýva druhou najznámejšou postavou kresťanstva.
V prvých troch zväzkoch Jeffrey Burton Russell priblížil dejiny kresťanskej diabológie až do konca stredoveku, pričom ukázal vývoj určitého konsenzu, a to aj v detailoch, týkajúcich sa koncepcie diabla. Mefistofeles pokračuje v príbehu od reformácie až po súčasnosť, pričom sleduje fragmentáciu tradície. Na príkladoch z teológie, filozofie, umenia, literatúry a ľudovej kultúry opisuje veľké zmeny, ktoré v našej predstave o diablovi spôsobil intelektuálny a kultúrny vývoj v modernej dobe.
Russell kladie dôraz na kľúčové postavy a hnutia a venuje sa apogeu čarodejníckeho šialenstva v renesancii a reformácii, účinkom osvietenskej racionalistickej filozofie, romantickému obrazu Satana a cynickému či satirickému literárnemu spracovaniu diabla na konci 19. storočia.
Dochádza k záveru, že hoci sa dnes diabol môže zdať ako zastaraná metafora, veľmi reálne hrôzy dvadsiateho storočia naznačujú pretrvávajúcu potrebu nejakého vitálneho symbolu radikálneho zla. Mefistofeles je dielo s veľkým rozhľadom a učenosťou, ktoré prehlbuje naše chápanie spôsobov, akými sa ľudia v západných spoločnostiach vyrovnávali s problémom zla.
