Luther, Barth a hnutia teologickej obnovy (1918-1933)

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Luther, Barth, and Movements of Theological Renewal (1918-1933)

Obsah knihy:

Eseje obsiahnuté v tejto knihe vznikli ako prednášky na medzinárodnej konferencii v Princetone, ktorú zorganizovala Christine Helmer (Northwestern) a editori tejto knihy.

Samotná kniha novým spôsobom osvetľuje formovanie, vzájomné obohacovanie, rozpad a reorganizáciu hnutí teologickej obnovy počas búrlivých rokov Weimarskej republiky. Pozornosť si vyžadujú najmä tri protestantské hnutia: dialektická teológia (Karl Barth, Friedrich Gogarten, Rudolf Bultmann); Lutherova renesancia, ktorá našla prívržencov medzi žiakmi Karla Holla (Hans Joachim Iwand, Rudolf Herrmann a Emmanuel Hirsch), a luteránske konfesionálne hnutie (Werner Elert a Paul Althaus). Pozornosť sa venuje aj Bultmannovmu blízkemu partnerovi Martinovi Heideggerovi. Takto vykreslený obraz dopĺňa Martin Buber, predstaviteľ židovskej renesancie, ktorá nakrátko prekvitala vo weimarských rokoch.

Táto kniha má dva ciele: sledovať najvýznamnejší vývoj, ku ktorému došlo v rámci týchto hnutí a naprieč nimi, a predovšetkým zhodnotiť využitie Lutherovej teológie vo všetkých fázach tohto vývoja a vo vzťahu k dramaticky odlišným okruhom otázok (od doktrín zjavenia, zmierenia a hriechu až po teórie štátu). Luthera nájdeme v centre mnohých diskusií. Bol taký dôležitý, že rozdiely medzi jednotlivými hnutiami a v rámci nich možno právom považovať za spor o jeho dedičstvo.

Väčšina teológov a filozofov, o ktorých pojednáva táto kniha, získala vzdelanie v predvojnových rokoch - a aspoň niečo z toho, čo sa naučili, prežilo v transformovanej podobe vplyv pádu Wilhelmovej ríše. To je obzvlášť zreteľné na vplyve jestvujúceho filozofa náboženstva Hermanna Cohena na K. Bartha, R. Bultmanna a R. Hermanna.

V rokoch mieru (pred krachom na burze v roku 1929) mohla väčšina tých, ktorí sa podieľali na obnove, prijímať rozdiely s určitým pokojom. Iste, už vtedy existovalo napätie, ktoré mohlo kedykoľvek viesť k rozkolu najmä v rámci dialektickej teológie - ale nemuselo sa tak stať. Komentár R. Bultmanna k dielu F. Gogartena Ich glaube an den dreieinigen Gott, ktorý je v tomto zväzku publikovaný po prvýkrát, tieto latentné tendencie živo vyjadruje. Zatiaľ však prevládal duch spolupráce a prísnej akademickej angažovanosti. To sa zmenilo s príchodom veľkej hospodárskej krízy. Po celoštátnych voľbách, ktoré sa konali 14. septembra1930 (v ktorých sa národní socialisti stali druhou najväčšou stranou v Reichstagu), sa osudy všetkých hnutí stávali čoraz viac rukojemníkmi využívania teológie na vypracovanie teologických opisov štátu, ktoré stáli na rôznej úrovni podpory alebo otvoreného odporu voči vládnej politike. Výsledkom bolo preskupenie síl v rámci cirkvi a teológie.