Leviatan - MATERIÁL, FORMA A SILA SPOLOČNÉHO VYHĽADÁVANIA EKLEZIASTICKÉ A CIVILNÉ: 100 najlepších kníh literatúry faktu: č. 94 - Leviatan od Thomasa Hobbesa

Recenzie čitateľov

Hobbesov Leviatan je komplexný a základný text politickej filozofie, ktorý pojednáva o ľudskej prirodzenosti, vláde a spoločenskej zmluve. Mnohí recenzenti chvália Hobbesove postrehy a argumenty, ale zároveň upozorňujú na problémy pri čítaní knihy kvôli jej zastaranému jazyku a dĺžke. Celkovo sa čitatelia zhodujú, že ide o dôležité dielo, ktoré si však vyžaduje trpezlivosť a pozorné čítanie.

⬤ Hĺbkové skúmanie politickej filozofie a ľudskej prirodzenosti.
⬤ Ponúka presvedčivé argumenty v prospech nevyhnutnosti silnej centrálnej vlády.
⬤ Považuje sa za klasický a základný text teórie spoločenskej zmluvy.
⬤ Podnetný a bohatý na myšlienky.
⬤ Niektoré vydania sa napriek svojej komplexnosti čítajú prekvapivo ľahko.

⬤ Zdĺhavé a náročné na čítanie kvôli zastaranému jazyku a štruktúre.
⬤ Niektoré vydania môžu mať zlú väzbu alebo typografické chyby.
⬤ Na správne pochopenie si môžu vyžadovať ďalšie zdroje alebo príručky.
⬤ Nie všetci čitatelia súhlasia s Hobbesovými závermi, čo môže pre niektorých obmedziť príťažlivosť.

(na základe 251 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Leviathan - THE MATTER, FORME, & POWER OF A COMMON-WEALTH ECCLESIASTICAL AND CIVILL: The 100 best nonfiction books: No 94 - Leviathan by Thomas Hobbes

Obsah knihy:

RECENZIA knihy LEVIATHAN Thomas Hobbes.

100 najlepších kníh literatúry faktu: Thomas Hobbes (1651)

Esej Thomasa Hobbesa o spoločenskej zmluve je zakladateľským textom západného myslenia a zároveň majstrovským dielom vtipu a predstavivosti.

Podľa historika a klebetníka 17. storočia Johna Aubreyho Thomas Hobbes "mal vo zvyku hovoriť, že keby čítal toľko ako iní ľudia, nevedel by viac ako iní ľudia". Ako veľký mysliteľ je Hobbes stelesnením anglického zdravého rozumu a amatérskeho ducha a je o to príťažlivejší, že svoju filozofiu odvodzoval zo skúseností učenca a literáta, súčasníka a príležitostného spolupracovníka Galilea, Descarta a mladého Karola Stuarta, princa z Walesu, pred reštauráciou.

Sám Hobbes sa narodil ako Alžbetínčan a rád hovoril, že jeho predčasné narodenie v roku 1588 bolo spôsobené obavami jeho matky z hrozby španielskej Armady:

... bola to moja drahá matka.

Porodila dvojčatá naraz, mňa aj strach.

Počas svojho dlhého života sa Hobbes nikdy nevzdialil od nebezpečenstva doby (najmä tridsaťročnej vojny a anglickej občianskej vojny) ani od nebezpečenstva, ktoré podporoval zádumčivý realizmus a pragmatická jasnosť jeho filozofie. Aká je forma politiky, pýtal sa Hobbes, ktorá by poskytla bezpečnosť, po ktorej on a jeho súčasníci túžili, ale ktorá im bola vždy odopieraná?

Frontispice knihy Leviatan od Thomasa Hobbesa.

Slávny frontispice k Leviatanovi. Fotografia: Alamy.

S podtitulom The Matter, Forme and Power of a Commonwealth Ecclesiasticall and Civil (Podstata, forma a moc cirkevného a občianskeho spoločenstva) vyšiel Leviatan prvýkrát v roku 1651, počas Cromwellových rokov, s azda najslávnejšou titulnou stranou v anglickom kánone, rytinou všemocného obra zloženého z nespočetných drobných ľudských postáv, ktorý sa týči nad pastierskou krajinou so vztýčeným mečom a krížom.

Takto sa "Leviathan" (zvrchovaná moc) dostal do anglického slovníka a Hobbesova vízia človeka ako nie prirodzene spoločenskej bytosti, ktorá sa riadi úctou k spoločenstvu, ale ako čisto sebeckého tvora motivovaného osobným prospechom, sa zhutnila do jeho slávneho zhrnutia existencie ľudstva ako "osamelého, chudobného, odporného, brutálneho a krátkeho".

Hobbes tvrdil, že na zlepšenie týchto podmienok by mal človek prijať určité "zákony prírody", ktorými by sa ľudskej spoločnosti zakázalo robiť "to, čo ničí" život, čím by sa cnosť stala prostriedkom "pokojného, spoločenského a pohodlného života".

Prvý zákon prírody znie: "každý človek sa má usilovať o mier". To bude podľa neho ťažko dosiahnuteľný cieľ: všeobecným sklonom celého ľudstva je "ustavičná a nepokojná túžba po moci, ktorá sa zastaví až v smrti". Druhý zákon prírody znie: "človek (musí) byť ochotný, keď aj iní sú takí... vzdať sa svojho práva na všetky veci.

A uspokojiť sa s takou slobodou voči iným ľuďom, akú by dovolil iným ľuďom voči sebe". Tretí zákon prirodzenosti znie: "ľudia plnia svoje zmluvy, ktoré uzavreli.".

To v podstate znamená Hobbesovu spoločenskú zmluvu, ktorú si vynucuje vonkajšia moc. V súlade s tým by členovia občianskej spoločnosti mali uzavrieť zmluvu, ktorou by svoju moc a silu zverili "jednému človeku alebo zhromaždeniu ľudí... Keď sa tak stane, mnoţstvo takto spojené v jednej osobe sa nazýva Spoločenstvo." Podľa Hobbesa je uzavretie zmluvy o takejto moci jedinou zárukou mieru a prosperity: "V čase, keď ľudia žijú bez spoločnej moci, ktorá by ich všetkých udržiavala v úcte, sú v stave, ktorý sa nazýva vojna.

A to takej vojne, v ktorej je každý človek proti každému človeku.".