"Poslanecká snemovňa 24. februára minulého roka prijala návrh zákona súkromného poslanca, ktorého cieľom je opätovné stanovenie štandardného času v našej krajine.
Bol tak formulovaný, že zákonný čas vo Francúzsku a Alžírsku je stredný čas v Paríži, oneskorený o 9 minút a 21 sekúnd. Niekoľko rokov predtým, 15. marca 1891, už iný zákon prijatý z iniciatívy vlády ustanovil národný čas, t.
j. jednotný čas, ktorý nahradil nekonečný partikularizmus miestnych časov v celej krajine.
Bol to - alebo mal byť, pretože zákon sa zle dodržiaval - stredný čas v Paríži. Najprv vyjadríme prekvapenie nad tým, že sa do tejto záležitosti, ktorá bola kedysi záležitosťou observatórií a predovšetkým Slnka, zapojil parlament. Civilizácia nás núti korigovať prírodu; a už dávno to bol zákonodarný alebo vládny aparát, ktorý musel merať náš čas a nastavovať naše hodinky.
Nech je to akokoľvek, tentoraz, po siedmich rokoch používania, ide o úpravu pôvodne prijatého času, stredného parížskeho času; toho istého času, ktorý nariadenie M. de Chabrola v roku 1816 zaviedlo na všetky mestské hodiny a ktorý zákon z roku 1891 rozšíril na celú krajinu..."
