Kritika čistého rozumu

Recenzie čitateľov

V recenziách na „Kritiku čistého rozumu“ Immanuela Kanta sa mieša obdiv k hlbokým filozofickým poznatkom tohto diela s frustráciou z jeho hutného a zložitého štýlu písania. Mnohí recenzenti zdôrazňujú, že na plné pochopenie Kantových argumentov je potrebné vopred porozumieť filozofickým pojmom. Hoci sa dielo považuje za základný text vo filozofii, čitatelia často považujú jeho orientáciu za náročnú a niekedy zdĺhavú.

⬤ Hlboké a vplyvné filozofické poznatky.
⬤ Poskytuje základný prehľad o modernej filozofii.
⬤ Výborný preklad a úvod v niektorých vydaniach.
⬤ Rieši významné metafyzické otázky.
⬤ Odmeňuje pozorné a trpezlivé čítanie.

⬤ Ťažký a hutný štýl písania, ktorý si často vyžaduje predchádzajúce filozofické znalosti.
⬤ Niektoré vydania sú zle naformátované, chýbajú v nich prvky ako obsah.
⬤ Môže byť zdĺhavé a mätúce, najmä pre začiatočníkov.
⬤ Nie sú vhodné pre bežných čitateľov bez filozofických znalostí.

(na základe 175 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Critique of Pure Reason

Obsah knihy:

Kant nadväzuje na dielo empirických filozofov, ako boli John Locke a David Hume, ako aj racionalistov, ako boli Gottfried Wilhelm Leibniz a Christian Wolff. Vysvetľuje nové myšlienky o povahe priestoru a času a snaží sa poskytnúť riešenie Humovho skepticizmu, pokiaľ ide o ľudské poznanie vzťahu príčiny a následku, a Descartovho skepticizmu, pokiaľ ide o poznanie vonkajšieho sveta. Argumentuje to prostredníctvom transcendentálneho idealizmu predmetov (ako javov) a ich formy výskytu. Prvé považuje Kant "len za zobrazenia, a nie za veci samé osebe", a druhé za "len zmyslové formy našej intuície, ale nie za určenia dané pre seba alebo podmienky predmetov ako vecí samých osebe". Tým sa priznáva možnosť apriórneho poznania, pretože predmety ako javy "musia zodpovedať nášmu poznaniu..., ktoré má o predmetoch niečo stanoviť skôr, než sú nám dané". Poznanie nezávislé od skúsenosti nazýva Kant "apriórnym" poznaním, kým poznanie získané prostredníctvom skúsenosti označuje ako "aposteriórne".

Podľa Kanta apriórne intuície a pojmy poskytujú určité apriórne poznanie, ktoré zároveň poskytuje rámec pre aposteriórne poznanie. Kant sa tiež domnieval, že kauzalita je pojmový organizačný princíp uložený prírode, hoci príroda chápaná ako súhrn javov, ktoré možno syntetizovať podľa apriórnych pojmov.

Inými slovami, priestor a čas sú formou vnímania a kauzalita je formou poznania. Tak priestor a čas, ako aj pojmové princípy a procesy vopred štruktúrujú skúsenosť.

Veci, ako sú "samy o sebe" - vec sama o sebe alebo das Ding an sich - sú nepoznateľné. Aby sa niečo stalo predmetom poznania, musí to byť zakúsené a skúsenosť je štruktúrovaná mysľou - priestor aj čas sú formami intuície (Anschauung v nem.

Pre Kanta je intuícia procesom vnímania alebo aktom, keď má človek pocit).