Jeruzalem ukrižovaný, Jeruzalem vzkriesený

Recenzie čitateľov

Kniha „Jeruzalem ukrižovaný, Jeruzalem vzkriesený“ od Marka Kinzera je oceňovaná pre svoje hlboké skúmanie teologického významu Jeruzalema, židovského národa a biblických príbehov, najmä v kontexte Lukášových a Skutkov apoštolov. Recenzenti oceňujú jeho dobre vyargumentované perspektívy a považujú ho za dielo meniace paradigmu, ktoré si zaslúži viacero čítaní.

⬤ Hlboký a podnetný pohľad na teologický význam Jeruzalema a židovský kontext kresťanstva.
⬤ Dobre vyargumentovaný a presvedčivý text, ktorý čitateľov nabáda k prehodnoteniu tradičných názorov na vzťah medzi Izraelom a Cirkvou.
⬤ Ponúka bohatú exegetickú analýzu Lukáša a Skutkov, čím prispieva k súčasným vedeckým diskusiám.
⬤ Otvára čitateľom oči pre nové pohľady na Ježiša a biblické príbehy.

⬤ Niektoré recenzie naznačujú, že kniha si môže vyžadovať viacero čítaní, aby sa plne docenila jej hĺbka.
⬤ Vynárajú sa otázky o autorovom príliš pozitívnom hodnotení farizejov a raného rabínskeho judaizmu.
⬤ Obavy o primeranosť judaizmu bez uznania osobného rozhodnutia pre Ježiša v súvislosti so spasením.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Jerusalem Crucified, Jerusalem Risen

Obsah knihy:

Dobrá zvesť (euangelion) o ukrižovanom a vzkriesenom Mesiášovi bola ohlasovaná najprv Židom v Jeruzaleme a potom Židom v celej izraelskej krajine. Mark Kinzer v knihe Jerusalem Crucified, Jerusalem Risen (Jeruzalem ukrižovaný, Jeruzalem vzkriesený) tvrdí, že toto pôvodné publikum a geografické prostredie euangelionu je neoddeliteľnou súčasťou eschatologického obsahu samotnej správy.

Hoci dobrá správa má univerzálny význam a kozmický dosah, nikdy nestráca svoje konkrétne spojenie so židovským ľudom, mestom Jeruzalem a izraelskou krajinou. Ukrižovaný Mesiáš sa zúčastňuje na budúcom exilovom utrpení svojho ľudu a svojím zmŕtvychvstaním ponúka prísľub budúceho vykúpenia Jeruzalema.

Kinzer, opierajúc sa o čítanie Skutkov apoštolov a Lukášovho evanjelia, navrhuje, aby biblické posolstvo vyžadovalo od svojich vykladačov teologickú reflexiu udalostí postbiblických dejín. V tejto súvislosti uvažuje o ranom vzniku rabínskeho judaizmu a oveľa neskoršom fenoméne sionizmu, pričom ponúka teologický pohľad na tieto historické udalosti, ktorý je biblicky zakotvený, pozorný k židovskej i kresťanskej tradícii a minimalistický v teologických obmedzeniach, ktoré kladie na spravodlivé riešenie politického konfliktu na Blízkom východe.