Inštinkt pracovitosti a stav priemyselného umenia

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Instinct of Workmanship and the State of the Industrial Arts

Obsah knihy:

"Nasledujúca práca sa pokúša o analýzu takej korelácie, aká je viditeľná medzi priemyselným využitím a neúspechom a tými ostatnými inštitucionálnymi skutočnosťami, ktoré tvoria akúkoľvek fázu civilizácie. Predpokladá sa, že v raste kultúry, ako aj v jej súčasnom udržiavaní, sú skutočnosti technologického používania a zvyklostí základné a definitívne v tom zmysle, že podmieňujú a podmieňujú rozsah a spôsob civilizácie v inom ako technologickom ohľade, ale nie v takom zmysle, aby vylučovali alebo prehliadali mieru, v akej tieto ostatné konvencie akejkoľvek danej civilizácie zasa reagujú na stav priemyselného umenia.

Analýza vychádza z materialistických predpokladov modernej vedy, ale bez toho, aby bola dotknutá základná otázka, či je táto materialistická koncepcia považovaná za metafyzický princíp. Skúmanie jednoducho akceptuje tieto mechanistické predpoklady materiálnej vedy pre daný účel, pretože tie poskytujú v súčasnosti prijateľné podmienky riešenia akéhokoľvek vedeckého problému tohto druhu za súčasného stavu predstáv o tejto hlave..." (Predslov) Thorstein Veblen (1857 - 1929) bol americký ekonóm a sociológ. Je známy ako vtipný kritik kapitalizmu.

Veblen sa preslávil myšlienkou "nápadnej spotreby". Nápadná spotreba sa spolu s "nápadným voľným časom" vykonáva na demonštráciu bohatstva alebo na označenie spoločenského postavenia.

Veblen túto koncepciu vysvetľuje vo svojej najznámejšej knihe Teória voľného času. V rámci dejín ekonomického myslenia sa Veblen považuje za vodcu hnutia inštitucionálnej ekonómie.

Veblenovo rozlišovanie medzi "inštitúciami" a "technológiou" súčasní ekonómovia stále nazývajú Veblenovou dichotómiou.