Hraničné línie: Rozdelenie židovstva a kresťanstva

Recenzie čitateľov

Kniha Daniela Boyarina „Hraničné línie“ je náročným, ale zároveň poučným skúmaním historických a teologických súvislostí medzi judaizmom a kresťanstvom, pričom tvrdí, že tieto dve náboženstvá vznikli na základe spoločného kontextu, a nie ako samostatné identity. Dielo je dobre preskúmané a ponúka provokatívne postrehy, ale je tiež hutné a akademické, čo ho robí potenciálne náročným pre bežných čitateľov.

⬤ Bohato stimulujúce a intelektuálne prelomové.
⬤ Ponúka nové pohľady na súvislosti medzi judaizmom a kresťanstvom.
⬤ Dobre preskúmaná a s pôsobivou dokumentáciou.
⬤ Spochybňuje tradičné názory na historické rozdelenie oboch náboženstiev.
⬤ Pútavé pre tých, ktorí poznajú akademickú diskusiu.
⬤ Zachytáva komplexný teologický kontext, ktorý má čo ponúknuť židovským aj kresťanským čitateľom.

⬤ Vysoko akademické a hutné, možno neprístupné pre bežných čitateľov.
⬤ Nevyhovuje tým, ktorí nemajú vzdelanie v oblasti židovských alebo kresťanských štúdií.
⬤ Niektorí čitatelia považujú písanie za príliš zložité a plné žargónu.
⬤ Kritika rôznych teologických bodov nemusí byť dôkladne preskúmaná, čo vedie k medzerám v porozumení.
⬤ Rozsiahle citácie a odkazy môžu narušiť zrozumiteľnosť.

(na základe 23 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Border Lines: The Partition of Judaeo-Christianity

Obsah knihy:

Historické rozdelenie medzi judaizmom a kresťanstvom sa často chápe ako jasne definovaný rozpad jedného celku na dve samostatné náboženstvá.

Podľa tohto modelu by pred narodením Krista existovalo jedno náboženstvo známe ako judaizmus, ktoré potom nadobudlo hybridnú identitu. Ešte pred jeho následným rozdelením by sa niektoré viery a praktiky tohto kompozitu dali identifikovať ako kresťanské alebo židovské.

Daniel Boyarin však v knihe Border Lines (Hraničné línie) prináša pozoruhodné argumenty v prospech úplne iného spôsobu uvažovania o historickom vývoji, ktorým je rozdelenie židovstva a kresťanstva. Boyarin tvrdí, že v neskorej antike neexistovali žiadne charakteristiky alebo črty, ktoré by sa dali označiť za jednoznačne židovské alebo kresťanské. Židia, ktorí nasledovali Ježiša, a Židia, ktorí ho nenasledovali, žili skôr na kultúrnej mape, na ktorej boli viera, napríklad viera v druhú božskú bytosť, a praktiky, ako napríklad dodržiavanie kóšer alebo zachovávanie soboty, široko a rôznorodo rozšírené.

Konečné rozdiely medzi judaizmom a kresťanstvom boli uložené zhora "tvorcami hraníc", heresiológmi, ktorí chceli vytvoriť samostatnú identitu kresťanstva. Tým, že niektoré názory a praktiky definovali ako kresťanské a iné ako židovské alebo heretické, presunuli myšlienky, správanie a ľudí na jednu alebo druhú stranu umelej hranice - a ako Bojarin významne tvrdí, vynašli samotný pojem náboženstva.