Hegelova dialektika a jej kritika

Recenzie čitateľov

Kniha rozoberá Hegelovu dialektiku a kritizuje jej základ v imanentnej kritike, pričom naznačuje, že vedie k fatálnej chybe Hegelovej teórie. Podľa Rosenovej interpretácie Hegelov absolútny idealizmus obsahuje zásadne iracionálny prvok. Hoci uznáva Heglovu rigoróznosť a originalitu, napokon dospieva k záveru, že Hegel sa vo svojich filozofických snahách mýli. Autor to dáva do kontrastu s interpretáciami iných bádateľov, ako sú Adorno a Pinkard, ktorí ponúkajú menej mystické perspektívy.

Rosen podáva dôslednú kritiku Hegelovej dialektiky a predkladá podrobnú analýzu Hegelových filozofických cností, ako sú originalita a prísnosť. Kniha ponúka pohľad na to, ako Hegelove teórie interpretovali alebo modifikovali iní filozofi, čím obohacuje diskusiu o Hegelovom prínose pre filozofiu.

Niektorým čitateľom sa Rosenove argumenty môžu zdať zložité a ťažko zrozumiteľné, najmä pokiaľ ide o imanentnú kritiku a determinovanú negáciu. Okrem toho tí, ktorí uprednostňujú optimistickejšie alebo menej mystické interpretácie Hegela, nemusia s Rosenovými závermi rezonovať.

(na základe 1 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Hegel's Dialectic and Its Criticism

Obsah knihy:

Hegelova filozofia sa často prirovnáva ku kruhu kruhov: stúpajúca špirála pre jeho obdivovateľov, ale vír pre jeho kritikov. Táto metafora odráža Hegelovo tvrdenie, že ponúka takú komplexnú koncepciu filozofického rozumu, ktorá zahŕňa všetky ostatné ako čiastkové formy seba samého.

Je to tvrdenie, ktoré stavia spisovateľa o Hegelovi pred zvláštne ťažkosti. Zdá sa, že kritika sa dá vždy obísť; kritika systému sa dá obrátiť späť na kritiku v rámci systému. Michael Rosen rozoberá filozofické otázky spojené s historickou interpretáciou predtým, ako predloží nové a náročné riešenie problému otvorenosti Hegela voči kritike.

V rozpore s prijatým názorom Hegelova filozofia podľa neho nečerpá z univerzálnej a bezpríznakovej koncepcie racionality. Hegelova originalita spočíva skôr v tom, že svoj systém zakladá na konkrétnej, avizovane mystickej koncepcii filozofickej skúsenosti.

Táto skúsenosť - Hegel ju nazýva „čistá Myšlienka“ - je základná. Čisté myslenie robí špekulatívne uvažovanie zrozumiteľným, a preto je základom nároku na racionalitu celého systému. Dr.

Rosen dospel k záveru, že všetky pokusy o rehabilitáciu Hegela sú založené na nepochopení. Po obnovení ich špekulatívno-mystickej škrupiny sa iracionálne jadro Hegelových koncepcií stáva zjavným.