Recenzie čitateľov
Zhrnutie:V recenziách na knihu Dvanásť stoličiek sa uvádza, že ide o vtipný a zábavný satirický román zobrazujúci porevolučné Rusko. Mnohí čitatelia oceňujú jeho humor a pútavý dej, niektorí však vyjadrujú obavy z kvality prekladu, ktorý môže uberať na pôvodnom vtipe. Celkovo však román zaujme celý rad čitateľov, od tých, ktorí ruskú literatúru poznajú, až po tých, ktorí sa s ňou stretávajú po prvý raz.
Výhody:⬤ Vtipné a zábavné s pútavým príbehom.
⬤ Bystrá satira na porevolučnú ruskú spoločnosť.
⬤ Dobre prepracovaný vývoj postáv, najmä podvodníka Ostapa Bendera.
⬤ Mnohí čitatelia považovali preklad za príjemný a odrážajúci bohatosť originálu.
⬤ Poskytuje fascinujúci pohľad na sovietsky život.
Nevýhody:⬤ Niektorí čitatelia kritizovali kvalitu prekladu a tvrdili, že uberá na humore a nuansách.
⬤ Spomínajú sa problémy s formátovaním Kindle, ktoré odvádzajú pozornosť od zážitku z čítania.
⬤ Niektorí čitatelia považovali knihu za náročnú na čítanie.
⬤ Niekoľko recenzií poznamenalo, že kultúrne odkazy sa môžu stratiť bez predchádzajúcej znalosti ruského kontextu.
(na základe 51 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Twelve Chairs
Obsah knihy:
Iľja Ilf (Iľja Arnoldovič Feinsilberg) (1897-1937) a Jevgenij alebo Jevgenij Petrov (Jevgenij Petrovič Katajev/Katajev) (1902-1942) boli dvaja sovietski prozaici 20. a 30. rokov 20. storočia. Väčšinu svojich diel napísali spoločne a takmer vždy sa o nich hovorí ako o "Ilfovi a Petrovovi". Boli rodákmi z Odesy.
Ilf a Petrov sa preslávili svojimi dvoma satirickými románmi: Dvanásť stoličiek (1928) a jeho pokračovanie Malé zlaté teľa (1931). Oba texty spája ich hlavná postava Ostap Bender, podvodník, ktorý sa ženie za nepolapiteľným bohatstvom. Obe knihy sledujú výčiny Bendera a jeho spoločníkov, ktorí hľadajú poklad uprostred dobovej sovietskej reality. Boli napísané a odohrávajú sa v relatívne liberálnom období sovietskych dejín, v období novej hospodárskej politiky v 20. rokoch 20. storočia. Hlavné postavy sa vo všeobecnosti vyhýbajú kontaktu so zjavne laxnými orgánmi činnými v trestnom konaní. Zdôrazňuje sa ich postavenie mimo organizovanej, cieľavedomej, produktívnej sovietskej spoločnosti. To zároveň poskytuje autorom vhodnú platformu, z ktorej sa môžu pozerať na túto spoločnosť a vysmievať sa jej menej príťažlivým a menej socialistickým aspektom. Tieto knihy patria k najčítanejším a najcitovanejším v ruskej kultúre. Dvanásť stoličiek sa dočkalo približne dvadsiatich filmových adaptácií, a to v ZSSR (Leonid Gajdaj a Mark Zacharov), v USA (najmä Mel Brooks) a v ďalších krajinách.
Od konca 20. rokov do roku 1937 napísali spoluautori niekoľko divadelných hier a scenárov, ako aj množstvo humoristických poviedok a satirických článkov v časopisoch: Chudak, 30 dní, Krokodil, Ogoniok, noviny: Pravda, Literaturnaja gazeta. V prvých rokoch spoločnej tvorby Ilf a Petrov publikovali svoje poviedky a satiru pod parodickými pseudonymami: (zložené z mien spisovateľov Tolstého a Dostojevského), Don Busilio (od Don Basilio, postava z opery Barbier zo Sevilly, a ruského slovesa busa - škandál, hluk), Studený filozof a iné.
Obaja spisovatelia tiež cestovali po Spojených štátoch v období Veľkej hospodárskej krízy. Ilf počas cesty urobil množstvo fotografií a autori vytvorili fotoreportáž s názvom "Americké fotografie", ktorá bola uverejnená v časopise Ogoniok. Krátko nato vydali knihu "Jednoposchodová Amerika", v preklade Malá zlatá Amerika (narážka na Malé zlaté teľa). Prvé vydanie knihy neobsahovalo Ilfove fotografie. Fotoreportáž aj kniha dokumentujú ich dobrodružstvá s ich charakteristickým humorom a hravosťou. Pozoruhodné je, že Ilf a Petrov sa v týchto dielach nebáli chváliť mnohé aspekty amerického životného štýlu. (wikipedia.org)
