Hodnotenie:
Kniha získala zmiešané recenzie, pričom niektorí chvália jej hlboký obsah a poetické príspevky týkajúce sa Trumpovho prezidentstva, zatiaľ čo iní ju kritizujú pre údajnú zaujatosť a problémy s fyzickým produktom.
Výhody:Mnohí recenzenti považujú knihu za vynikajúcu antológiu, ktorá predstavuje hlasy významných básnikov a spisovateľov a ponúka presvedčivé úvahy o chaose Trumpovho prezidentovania. Oceňujú emocionálnu hĺbku a pravdivosť, ktorú sprostredkúva poézia a eseje.
Nevýhody:Niektorí čitatelia boli pri príchode sklamaní z fyzického stavu knihy, napríklad z rozmazaných obálok. Okrem toho sa objavila kritika týkajúca sa zobrazenia Trumpovho prezidentovania, pričom niektorí tvrdia, že kniha je neobjektívna a nie je faktografická, pričom sa rozhodla zdôrazniť príbeh, s ktorým nesúhlasia.
(na základe 4 čitateľských recenzií)
What Saves Us: Poems of Empathy and Outrage in the Age of Trump
Toto je antológia básní z obdobia Trumpa - a oveľa viac než len Trumpa. Sú to básne, ktoré buď stelesňujú, alebo vyjadrujú pocit empatie či rozhorčenia, a to pred jeho zvolením aj po ňom, keďže práve empatia prezidentovi chýba a rozhorčenie vyvoláva.
Je tu mimoriadna rozmanitosť hlasov. Medzi deväťdesiatimi tromi básnikmi, ktorí sú tu zastúpení, sú Elizabeth Alexander, Julia Alvarez, Richard Blanco, Carolyn Forch, Aracelis Girmay, Donald Hall, Juan Felipe Herrera, Yusef Komunyakaa, Naomi Shihab Nye, Marge Piercy, Robert Pinsky, Danez Smith, Patricia Smith, Brian Turner, Ocean Vuong, Bruce Weigl a Eleanor Wilner. Hovoria o prenasledovaných a obetovaných prisťahovalcoch. Sú svedkami násilia: policajnej brutality voči Afroameričanom, masovej streľby v škole alebo synagóge, zúrivosti páchanej na ženách všade na svete. Svedčia o chudobe: čašníčka, ktorá prežíva zo zvyškov jedla v reštaurácii, bitky učiteľky v útulku pre matky bez domova, lekár na pohotovosti, ktorý počúva tlkot srdca svojich pacientov. Sú to hlasy pracujúcich v továrni a na poliach. Sú tu prorocké hlasy, ktoré nás nabádajú, aby sme si predstavili svet, ktorý zanecháme v troskách, ak nebudeme hovoriť a konať.
Nie je to však len zbierka sťažností. Básnici stavajú mosty. Jeden básnik sa na letisku pustí do prekladania z arabčiny, iný sa prechádza mestom a vidí svoju prisťahovaleckú minulosť v prisťahovaleckej prítomnosti, ďalší deklamuje hudobný manifest po hurikáne, ktorý spustošil jeho ostrov, ďalší evokuje demonštráciu na ulici a kričí v extáze vzdoru. Básnici si berú späť jazyk a vzdorujú demagogickej korupcii samotných slov. Presadzujú našu spoločnú ľudskosť tvárou v tvár dehumanizácii.
