Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Recenzie Feldmanovej knihy o povojnovom Iraku sú zmesou postrehov a kritiky. Kniha je oceňovaná za praktickú analýzu zložitostí spojených s budovaním štátu a etických záväzkov USA voči Iraku po Saddámovi Husajnovi. Niektorí recenzenti však spochybňujú autorovu perspektívu a porovnania, ktoré v texte uvádza.
Výhody:⬤ Poskytuje praktickú a etickú analýzu angažovanosti USA v Iraku po páde Saddáma Husajna.
⬤ Ponúka postrehy z autorových skúseností počas prvej okupácie vrátane reálnych výziev, ktorým čelili profesionáli.
⬤ Zdôrazňuje význam prevzatia zodpovednosti USA za stabilizáciu a správu Iraku a zložitosť budovania štátu.
Nevýhody:⬤ Niektorí čitatelia sa domnievali, že názov je zavádzajúci a neodráža presne obsah knihy.
⬤ Kritici tvrdia, že autor bagatelizuje zložitosť dosiahnutia bezpečnosti a správy vecí verejných v Iraku a príliš optimisticky sa pozerá na budúcnosť.
⬤ V súvislosti s porovnávaním Iraku s Nemeckom po druhej svetovej vojne sa objavujú tvrdenia o chybnej argumentácii, čo naznačuje nepochopenie jedinečných výziev, ktorým Irak čelí.
(na základe 4 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
What We Owe Iraq: War and the Ethics of Nation Building
Obsah knihy:
Čo dlhujeme Iraku?
Amerika je až po krk v budovaní štátu - ale verejná diskusia, ktorá sa sústreďuje na návrat vojakov domov, venuje málo pozornosti tomu, prečo budujeme nový iracký národ, ako by mal vyzerať úspech alebo akými zásadami by sme sa mali riadiť. Čo dlhujeme Iraku sa snaží zmeniť podmienky diskusie a uznáva, že budujeme štát, aby sme ochránili sami seba, a zároveň požaduje, aby sme pri výkone moci nad ľuďmi, ktorým sa vládne - či už v Iraku, Afganistane, Kosove alebo inde -, uprednostnili ich záujmy pred našimi vlastnými.
Noah Feldman tvrdí, že ak chceme zabrániť tomu, aby sa budovanie štátu zmenilo na paternalistickú, koloniálnu šarádu, naliehavo potrebujeme nový, pokornejší prístup. Budovatelia národov by sa mali sústrediť na zaistenie bezpečnosti bez toho, aby si arogantne nárokovali osobitné odborné znalosti o tom, ako by sa mali vytvárať úspešné národné štáty. Feldman, vychádzajúc zo svojich osobných skúseností z Iraku, kde pôsobil ako ústavný poradca, ponúka trvalý pohľad na dynamiku moci medzi americkými okupantmi a Iračanmi a zaoberá sa otázkami, ako sú iracké voľby, vyhliadky na úspešnú demokratizáciu a cesta domov.
Voľbami sa zodpovednosť okupanta nekončí. Pokiaľ nebudeme požiadaní o odchod, musíme odolať pokušeniu stiahnuť armádu skôr, ako legitímne zvolená vláda dokáže udržať poriadok a efektívne vládnuť. Voľby, ktoré vytvoria legitímnu demokraciu, sú však zároveň jediným spôsobom, ako sa národný buditeľ môže zbaviť svojej činnosti a - prípadne - poslať svoje vojská domov.
Feldmanov nový doslov aktualizuje irackú históriu od pôvodného vydania knihy v roku 2004 a kladie si otázku, či Spojené štáty postupovali eticky, keď presadzovali politický proces v Iraku a zároveň nezvládli bezpečnostnú situáciu; vracia sa tiež k otázke, kedy a ako sa stiahnuť.
