Čarodejnica a iné čarodejnícke príbehy

Recenzie čitateľov

Kniha je zbierkou silných a náročných príbehov, ktoré sa zaoberajú témami otroctva, rasy a mágie a sú vyrozprávané hlasom strýka Júliusa, bývalého otroka. Príbehy sú bohaté na kultúrnu históriu a zložitosti, vďaka čomu sú hlboké a zároveň zábavné.

Príbehy sú pútavé a ponúkajú hlboký komentár k otroctvu a jeho následkom. Mnohí čitatelia oceňujú bohatý jazyk a dialekt, ktorý postavy používajú a ktorý rozprávaniam dodáva autentickosť. Príbehy sú zábavné a zároveň podnecujú k zamysleniu, často odhaľujú hlbšie morálne a sociálne otázky. Považuje sa za nevyhnutné čítanie pre tých, ktorí sa zaujímajú o afroamerickú literatúru.

Ťažký dialekt môže byť ťažko zrozumiteľný a niektorých čitateľov môže odradiť. Niektorí považovali dej za opakujúci sa alebo jazyk za náročný na pochopenie na začiatku. Okrem toho sa niektorým môže zdať, že tempo je pomalé, pretože príbehy si vyžadujú trpezlivosť, aby ich človek plne pochopil.

(na základe 13 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Conjure Woman and Other Conjure Tales

Obsah knihy:

Poviedky v knihe The Conjure Woman boli prvým veľkým literárnym úspechom Charlesa W. Chesnutta a od ich prvého vydania v roku 1899 sa považujú za jedno z najvýznamnejších diel afroamerickej literatúry od emancipácie až po harlemskú renesanciu. Menej známe však je, že Čarodejnica, ako ju prvýkrát vydalo vydavateľstvo Houghton Mifflin, nebola úplne Chesnuttovým dielom, ale dielom, ktoré formovali a vyberali jeho editori. Toto vydanie po prvýkrát znovu zhromažďuje celé Chesnuttovo dielo v žánri conjure tale, celý imaginatívny počin, ktorého súčasťou je aj publikovaná Conjure Woman. Umožňuje čitateľovi vidieť, ako pôvodný zväzok vznikal, ako afroamerický autor vyjednával so vkusom dominantnej literárnej kultúry konca devätnásteho storočia a ako táto kultúra podporovala a zároveň vymedzovala jeho tvorbu.

V tradícii strýka Remusa sa v príbehu o zaklínačovi počúva chudobný černoch z juhu, ktorý hovorí silným dialektom a rozpráva o miestnej príhode presídlenému severanovi, aby ho poučil a poučil. V Chesnuttových rukách sa však táto tradícia mení. Poviedky v tejto knihe už nie sú reakčným útekom nostalgie za predveľkonočným Juhom, ale oslavujú a zároveň spochybňujú ľudovú kultúru, ktorú tak ostro zobrazujú, a napokon vyjadrujú radosti a úzkosti sveta v premenách. Tieto príbehy, napísané koncom 19. storočia, v čase obrovského rastu a zmien v krajine, ktorá sa len nedávno znovu zjednotila v mieri, pôsobia ako neľahké stretnutie kultúry severného kapitalizmu, profesionalizmu a kresťanstva s málo rozvinutou južanskou ekonomikou, akýmsi koloniálnym tretím svetom, ktorého moc sa prejavuje v životných čaroch, kúzlach a ha'ntoch, ktoré stelesňuje vládnuca postava čarodejnice.

Humorné, srdcervúce, lyrické a múdre príbehy jasne ukazujú, prečo beletria Charlesa W. Chesnutta neprestáva zaujímať publikum už celé storočie.