Hodnotenie:
V recenziách sa objavujú rôzne názory na hru „Čakanie na Godota“ a jej rôzne inscenácie, pričom niektoré z nich vyzdvihujú hĺbku a vplyv hry, zatiaľ čo iné vyjadrujú sklamanie z konkrétnych vydaní alebo verzií. Mnohí považujú hru za hlbokú a nadčasovú, zatiaľ čo niektorí mali problémy s kvalitou alebo obsahom vydaní, ktoré dostali.
Výhody:⬤ Hra sa považuje za majstrovské dielo a má hlboký vplyv na publikum.
⬤ Silné herecké výkony a pochopenie tém hry v niektorých inscenáciách.
⬤ Nahrávka oživuje hru vďaka vynikajúcemu stvárneniu postáv.
⬤ Je považovaná za inšpiratívnu a má rôzne významy v rôznych obdobiach života.
⬤ Recenzie poukazujú na dobrý stav niektorých vydaní.
⬤ Mnohé vydania neobsahujú celý text hry, čo vedie k sklamaniu.
⬤ Niektoré inscenácie a nahrávky sú kritizované za zastaranosť alebo nízku kvalitu.
⬤ Nesprávne opisy obsahu knihy spôsobujú zmätok.
⬤ Problémy týkajúce sa stavu prijatých produktov, napríklad písmo v knihách alebo chýbajúci obsah.
⬤ Nespokojnosť týkajúca sa služieb zákazníkom, najmä pokiaľ ide o vrátenie peňazí a kvalitu tovaru.
(na základe 140 čitateľských recenzií)
Waiting for Godot - A Tragicomedy in Two Acts
S podtitulom „tragikomédia v dvoch dejstvách“, ktorú írsky kritik Vivien Mercier označil za hru, v ktorej sa „nič nedeje dvakrát“, bola hra En attendant Godot prvýkrát uvedená v Théâtre de Babylone v Paríži v roku 1953. Do angličtiny ju preložil Samuel Beckett a hra Čakanie na Godota mala premiéru v londýnskom Arts Theatre v roku 1955.
„Choďte a pozrite si Čakanie na Godota. V horšom prípade objavíte kuriozitu, štvorlístok, čierny tulipán, v lepšom niečo, čo sa vám bezpečne usadí v kútiku mysle, kým budete žiť. Harold Hobson, 7. augusta 1955
„Povedal som mu, že keby som pod pojmom Godot myslel Boha, povedal by som Boh, a nie Godot. Zdalo sa, že ho to veľmi sklamalo. Samuel Beckett, 1955
