Ajivikin smiech

Pôvodný názov:

Ajivika's Laughter

Obsah knihy:

Upananda a Kšema, vyhnaní z budhistickej komunity Mahabana Vihara kvôli svojmu deviantnému správaniu, sa potulujú džungľou a mestami, aby sa nakoniec stali vodcami deviantnej skupiny žiakov, ktorí zámerne popierajú budhistické zásady zriekania sa a sebazaprenia. Takáto úchylka vyvrcholí konfrontáciou medzi staršími žiakmi, ktorí dodržiavajú zásady, a mladšími deviantmi, ktorí túžia žiť slobodne a roztopašne, čo je v rozpore s obmedzujúcimi náboženskými zákazmi ich komunity. Tento konflikt je ústrednou témou odijského románu Surendru Mohantyho Adžibakara Attahasja (do angličtiny preložil Sambit Panigrahi ako Ajivika's Laughter) a určuje jedinečný a živý charakter románu. Tento vnútorný ideologický konflikt v komunite napokon vyvrcholí na megabudhistickom koncile, ktorý usporiadal panovník Ašóka v Baisali, kde sa starší a mladší žiaci konfrontujú, hádajú a diskutujú za svoje strany a napokon tento náboženský boj vyhrajú mladší žiaci. Panovník Ašóka ich podporuje a protežuje a poskytuje im všetky materiálne výhody a pôžitky pozemského života, čím sa stáva ich hlavným náboženským patrónom.

S ich pomocou a podporou nielenže napravuje svoj pošramotený imidž "Čandášoka", ale aj takticky udržiava územnú celistvosť svojho kráľovstva tým, že zo svojich občanov robí povinných náboženských poddaných, takže akákoľvek možnosť vnútornej vzbury môže byť úplne znemožnená.

Román má jedinečný charakter, pretože zobrazuje nielen postupný úpadok budhizmu ako náboženstva po smrti jeho proroka, ale aj jeho strategické využitie panovníkom Ašókom na udržanie územnej celistvosti jeho rozsiahlej a expanzívnej ríše. Román tak nielenže prebíja oslavný, premenený a náboženský obraz, ktorý História blahosklonne pripisuje panovníkovi Ašókovi, ale zároveň spochybňuje jeho monopol na pravdu, čím predstavuje alternatívne verzie Histórie, ktoré síce existujú, ale zostávajú neuznané.