Doslov je dlhá báseň vo fragmentoch, pričom niektoré dlhé básnické verše sa akoby preklopili na ďalší riadok (riadky) strany, podobne ako u Walta Whitmana, Carla Sandburga a Allena Ginsberga. Je to dlhá báseň vo fragmentoch, ale možno ju vnímať aj ako sekvenciu básní: spomienok a meditácií, snov a (pre nedostatok lepšieho slova) vízií. Čoraz viac do nej vnikajú obrazy deštrukcie a spustošenia: prírody, zvierat, ľudstva; pričom tieto obrazy predznamenávajú úvodné pasáže. Na konci textu sa negatívny dôraz „obracia“ proti sebe a na seba do jazyka prechodu. Je to báseň, ktorá sa zaoberá hranicami a ich možným prekročením alebo prekročením.
„Písanie Davida Millera - poézia, próza, recitatív na pomedzí prózy a verša - je vlastné jemu samému. Jeho tón je osobitý: duchovný pohľad a múdrosť zakotvené v konverzačných až hádzavých vetách. Zároveň toto písanie patrí do poetiky spájanej s André du Bouchetom, Paulom Celanom, japonskými majstrami a ďalšími spisovateľmi - ktorí zaberajú priestor, kam tradičné žánre nedosiahnu - a je s nimi v implicitnom spojení.“ -Anthony Rudolf
„David Miller píše: „každé písanie, ktoré sa zaoberá duchovnom, musí mať dialogický provizórny a otvorený charakter, inak nehovoríme o zaoberaní sa duchovnom“ - a Millerov nový text sa zaoberá duchovnom. Je zároveň učený a lyrický, vytvára lyrický výrok prostredníctvom porozumenia učenosti. David Miller vedie aj nasleduje - v najmúdrejšej európskej tradícii. Je to ohromujúci úspech.“ -Tom Lowenstein
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)