Zrkadlá deštrukcie: Vojna, genocída a moderná identita

Recenzie čitateľov

Kniha predstavuje teoretické skúmanie holokaustu a jeho dôsledkov, ale je kritizovaná za abstraktnosť, opakovanie a nedostatok jasných argumentov. Hoci poskytuje dôležité poznatky o reakciách Izraela na holokaust a obsahuje cenné odkazy na súčasnú literatúru, jej nedostatky znižujú jej celkový dojem.

⬤ Prehľadná diskusia o reakcii Izraela na holokaust.
⬤ Zaujímavé opisy významných osobností, ako sú Hannah Arendtová a Raul Hilberg.
⬤ Vynikajúce poznámky pod čiarou a odkazy na súčasnú literatúru.

⬤ Abstraktné a nejasné argumenty, ktoré sťažujú sledovanie knihy.
⬤ Opakujúci sa obsah v jednotlivých kapitolách.
⬤ Slabé rozlišovanie medzi rôznymi formami spoluviny a antisemitizmu.
⬤ Nedostatok pozornosti venovanej iným zverstvám okrem holokaustu.

(na základe 1 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Mirrors of Destruction: War, Genocide, and Modern Identity

Obsah knihy:

Zrkadlá zničenia skúma vzťah medzi totálnou vojnou, štátom organizovanou genocídou a vznikom modernej identity. Omer Bartov tu dokazuje, že v dvadsiatom storočí existovali úzke väzby medzi vojenským konfliktom, masovým vyvražďovaním civilného obyvateľstva a definovaním a kategorizáciou skupín a jednotlivcov.

Tieto súvislosti sa najvýraznejšie prejavili v holokauste, keď sa nacisti pod rúškom brutálnej vojny a s deklarovaným cieľom vytvoriť rasovo čisté árijské obyvateľstvo a germánsku ríšu pokúšali vyhladiť európskych Židov. Holokaust však možno chápať len v kontexte záľuby storočia v uplatňovaní masívnych a systematických metód ničenia na riešenie konfliktov o identitu. Aby poskytol kontext "konečného riešenia", Bartov skúma meniace sa vzťahy medzi Židmi a nežidmi vo Francúzsku a Nemecku od vypuknutia prvej svetovej vojny až po súčasnosť.

Namiesto komplexnej histórie alebo rozprávania z jednej perspektívy sa Bartov pozerá na minulé storočie cez štyri vzájomne prepojené prizmy. Začína analýzou glorifikácie vojny a násilia od jej moderného zrodu v zákopoch prvej svetovej vojny až po jej desivé vyvrcholenie v podobe prezentácie genocídy zo strany SS ako slávneho počinu. Potom skúma pacifistickú reakciu v medzivojnovom Francúzsku, aby ukázal, ako prispela ku klíme kolaborácie s diktatúrou a masovým vraždením. Kniha ďalej tvrdí, že veľká časť diskurzu o identite počas celého storočia súvisela s identifikáciou a elimináciou "nepolapiteľných nepriateľov" spoločnosti alebo "nepriateľov zvnútra". Bartov v závere skúma moderné apokalyptické vízie a ukazuje, ako tieto vízie podporovali masové deštrukcie a zároveň otvárali cestu k rekonštrukcii individuálnych a kolektívnych identít po katastrofe.

Kniha Zrkadlá deštrukcie, napísaná s vervou, je bohatá na interpretácie a teoretické nástroje a poskytuje nový rámec na pochopenie ústrednej črty moderných dejín.