Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha „Tradičná japonská poézia: Cartera získala prevažne pozitívne recenzie, ktoré vyzdvihujú jej komplexnú zbierku japonských básní z rôznych historických období. Recenzenti oceňujú dobre organizovaný formát, výstižné preklady a sprievodný komentár, ktorý zlepšuje porozumenie. Niektorí kritici však poukazujú na nedostatok pôvodnej japonskej ortografie a spomínajú, že niektoré preklady nemusia vystihovať celú podstatu básní.
Výhody:⬤ Komplexná zbierka vyše 1 100 básní
⬤ prehľadne usporiadaná podľa básnikov s informatívnymi poznámkami
⬤ dobrá rovnováha medzi poéziou a historickým kontextom
⬤ krásne napísané preklady
⬤ prístupné pre vedcov aj bežných čitateľov
⬤ obsahuje romadži pre osoby nehovoriace po japonsky
⬤ vysoko hodnotená dlhodobými nadšencami japonskej poézie.
Nevýhody:⬤ Niektoré preklady nemusia úplne vystihovať pôvodnú básnickú podstatu
⬤ chýba pôvodný japonský pravopis
⬤ vnímané ako akademické, čo sa nemusí páčiť všetkým čitateľom
⬤ mierne drahé.
(na základe 17 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Traditional Japanese Poetry: An Anthology
Obsah knihy:
Táto antológia prináša vo vhodnej forme bohatý výber japonskej poézie v tradičných žánroch od najstarších čias až po dvadsiate storočie. S viac ako 1 100 básňami je to najrozmanitejší a najkomplexnejší výber tradičnej japonskej poézie, ktorý je v súčasnosti k dispozícii v angličtine.
Ezra Pound nazval poéziu najkoncentrovanejšou formou slovného vyjadrenia a veľkí japonskí básnici písali básne tak nabité a stlačené, ako len básne môžu byť. Japonský jazyk s malým počtom spoluhlások a ešte menším počtom samohlások sa nehodil na expanzívne formy, vďaka čomu sa malé zdajú byť lepšie a možno aj silnejšie. Je tu aj historický kontext, v ktorom sa japonská poézia vyvíjala - vysoko kultivovaná spoločnosť raných dvorov v Nare a Kjóte. V tomto prostredí sa poézia používala na komunikáciu medzi milencami a priateľmi rovnako ako na umelecké vyjadrenie a vyvinula sa tradícia kryptických výpovedí, keď sa poznámky prenášali z rukáva do rukáva alebo sa v noci tajne vymieňali hlavolamy.
Ak k tomu pripočítame vysoký zmysel pre dekorum, ktorý po stáročia prevládal v dvorskej spoločnosti, dostaneme podmienky, ktoré viedli k rozvoju klasickej uta (nazývanej aj tanka alebo waka ), trojslabičnej formy, ktorá je základom prakticky všetkej poézie napísanej v japončine v rokoch 850 až 1900.
Pri výbere básní zostavovateľ uprednostnil autorov a diela, ktoré japonskí vedci uznali za umelecky a/alebo historicky významné. Z tohto dôvodu sú významní básnici ako Kakinomoto no Hitomaro, Izumi Šikibu, Saigjó a Matsuo Bašo osobitne dôležité zbierky ako Man'jošu, Kokinšú a Šin kokinšú. Okrem toho zväzok obsahuje aj ukážky z takých žánrov, ako je básnický denník, viazaný verš, čínske formy a komický verš.
