Recenzie čitateľov
Zhrnutie:V recenziách sa vyzdvihuje skúmanie konceptov času a evolúcie Elizabeth Groszovej prostredníctvom diel Darwina, Nietzscheho a Bergsona. Groszová sa pokúša zosúladiť týchto mysliteľov so súčasnou feministickou a politickou teóriou, pričom darvinizmus predstavuje ako základný aspekt spoločenského pokroku a zdôrazňuje dôležitosť čítania pôvodných textov na pochopenie ich skutočných dôsledkov. Zatiaľ čo jej analýza Bergsona je chválená pre svoju hĺbku, niektorí recenzenti považujú diskusie o Darwinovi za menej presvedčivé a štruktúru knihy za trochu nejednotnú.
Výhody:⬤ Poskytuje jedinečný pohľad na čas a evolúciu cez prizmu Darwina, Nietzscheho a Bergsona.
⬤ Kombinuje filozofické skúmanie so súčasnými feministickými a politickými témami.
⬤ Hlboká analýza Bergsonovho diela, ktorá poukazuje na pochopenie zložitých myšlienok.
⬤ Povzbudzuje čitateľov, aby sa vrátili k pôvodným textom a ocenili ich skutočný význam.
⬤ Spája historické koncepty so súčasnými sociálnymi bojmi, čím ponúka relevantnosť pre kritické štúdie.
Nevýhody:⬤ Niektorí čitatelia mali pocit, že výklad Darwinovho diela nebol úplne presvedčivý.
⬤ Prvé časti knihy sa zdali byť nesúvislé v porovnaní s ucelenejšími diskusiami o Bergsonovi.
⬤ Vnímali riziko abstrakcie, ktorá sa nemusí týkať praktických problémov v spoločenských vedách.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Nick of Time: Politics, Evolution, and the Untimely
Obsah knihy:
V tomto prelomovom filozofickom diele Elizabeth Groszová ukazuje cestu k teórii stávania sa, ktorá by nahradila prevládajúce ontológie bytia v sociálnom, politickom a biologickom diskurze.
Argumentujúc, že teórie časovosti majú významný a nedocenený význam pre sociálne dimenzie vedy a politické dimenzie boja, sa Grosz zaoberá kľúčovými teoretickými problémami súvisiacimi s realitou času. Skúma vplyv času na organizáciu hmoty a na vznik a vývoj biologického života.
Uvažuje o tom, ako by sa neúprosný pohyb času vpred mohol chápať v politickom a sociálnom zmysle, a začína formulovať model času, ktorý zahŕňa budúcnosť a jej schopnosť nahradiť a transformovať minulosť a prítomnosť. Groszová rozvíja svoju argumentáciu porovnávaním prác troch významných osobností západného myslenia: Charlesa Darwina, Friedricha Nietzscheho a Henriho Bergsona. Odhaľuje, že každý z týchto mysliteľov teoretizovaním času ako aktívneho, pozitívneho fenoménu s vlastnými charakteristikami a špecifickými účinkami výrazne ovplyvnil súčasné chápanie tela vo vzťahu k času.
Ukazuje, ako sa ich spriaznené koncepcie života, evolúcie a stávania prejavujú v diele Gillesa Deleuza a Luce Irigarayovej. V celom diele The Nick of Time Grosz zdôrazňuje politickú a kultúrnu nevyhnutnosť zásadne prehodnotiť čas: čím jasnejšie chápeme našu časovú polohu ako bytosti rozkročené medzi minulosťou a budúcnosťou bez istoty stabilnej a trvalej prítomnosti, tým viac sa transformácia stáva mysliteľnou.
